Kruhy v obilí

Príspevok je voľným pokračovaním úvahy, týkajúcej sa nových možností pohľadu na vznik kruhov v obilí, ktorá bola uverejnená na adrese http://www.sarden.cz/uvaha-kruhy-v-obili. Zoznámi čitateľov s niektorými ďalšími možnosťami vysvetlení fenoménu. Ústredným motívom úvahy bola skutočnosť, že nielen kruhy v obilí, ale aj všetko poľahnuté na svete majú na svedomí výboje blesku do polí. Vďaka nim obilie zoslabne a poľahne najčastejšie ale až po niekoľkých týždňoch od výboja, ktorý všetko spôsobil. Nad poľom totiž došlo k obrovskej mechanicko - elektromagnetickej explózii, ktorá sa zobrazila v štruktúre rastlín ("zaznamenala" alebo "naexponovala"), ale k poľahnutiu dôjde vďaka narastajúcemu oslabeniu tkanív až po rade dní. Pravidelné obrazce sa vytvoria len v úplne ojedinelých prípadoch, vďaka zhode mnohých náhod. Niekedy ale vďaka prebehlým rezonanciám a interferenciám, mechanickým i elektromagnetickým, môžu byť až neuveriteľne zložité, aj vďaka tomu že každá explózia má predovšetkým spočiatku tendenciu sa šíriť všetkými smermi veľmi súmerne.

Motto: žiadne kruhy v obilí, až na úplné výnimky, nie sú vyrobené ľuďmi.

To, čo sa snaží kdekoľvek vo svete prezentovať skupinky tzv circle-makers - že kruhy v obilí vyrábajú oni, a k najrôznejším z nich sa aj hlási - nie sú nič iné ako choromyseľné výplody chorých mozgov autorov týchto výrokov. V skutočnosti NIKDE vo svete NIKDY ani jediný človek nevyrobil ani jediný kruh v obilí (až na naozaj úplnej výnimky, hlboko pod hodnotou štatistickej chyby). Všetky tzv "Kruhy v obilí" vyrobil niekto úplne iný, a síce ten, kto by akéhokoľvek circle-makera pri akomkoľvek náhodnom stretnutí s ním na poli úplne bez akéhokoľvek zaváhania na mieste okamžite a úplne nemilosrdne ZABIL.

Hneď na začiatku dnešného príspevku bude vďaka interaktivite intenetového formátu (pravda, s odstupom, ale nabudúce to treba bude lepšie) podaná odpoveď na otázku, ktorá bola položená v diskusii pod prvým dielom: Ikkju sa pýta, ako môže elektrina tvoriť tak zložité a presné obrazce . Zatiaľ bude podaná odpoveď na "presné" (kruhy) - demonštráciou, ako elektrický výboj môže vytvoriť veľmi presný kruh, iba mechanicky, viď foto 1, vlastný pokus autora textu. Odpoveď na "zložité" je zaradená v niektorom ďalšom pokračovaní, bude demonštrovaný interferenčný obrazec, pokus vyzerá veľmi podobne. Na foto 1 je obrazec, vytvorený v rovnomernej vrstve hladkej múky elektrickým výbojom dopadajúcim kolmo voči ploche, na ktorej je vrstva rozprestretá. Ide o vrstvu hladkej múky, tj granulovitý materiál, hmotnosť častíc desiatky až stovky milióntin gramu, hustota okolo 720g/litr - približne sa zhoduje s rastlinným materiálom, hrúbka vrstvy niečo cez milimeter. Naľavo pôsobenie jediného výboja (2500 V - 0,03 Joule), vpravo opakovanie rovnakého výboje 10x za sebou s odstupom približne 200 ms (približný priemerný interval medzi následnými výbojmi búrkového blesku je 50-60 ms). Priemer menšieho útvaru je 11mm, väčšieho 18mm. Opakovaním výboje nad počet 4-5 sa veľkosť útvaru rozšíri už len zanedbateľne, ale veľmi sa spresňujú okraje. Od trochu beztvarého mnohouholníka až po veľmi presný kruh. Od počtu výbojov 6-8 sa už útvar nezväčšuje vôbec, ďalej už silové účinky nedosahujú. Bežný výboj blesku má okolo 7 následných výbojov. Existujú prípady, kedy je blesk tvorený len jediným hlavným výbojom, ale aj také, kedy po prvom hlavnom výboji pokračuje 12 i viac následných. Snímok pomerne názorne ukazuje, že pre elektrické výboje, aj len pokiaľ ide o ich silové účinky, je vytváranie kruhov niečo úplne prirodzeného, a nie je potrebné sa nad tým pozastavovať.

Poznámka: intenzita výboja mierne nadpriemerného blesku je viac ako 10¹⁵  -krát vyššia, než intenzita výboje použitého v experimente, tj tisíc krát milión krát milión. V prípade obrazcov je pomerne pravdepodobné, že sa na vytvoreniu niektorých z nich nemôže podieľať len kadejaké bleskové "vyžla", naopak. To, čo sa počas "expozície" niektorých z nich nad poľom odohrá, je úplne bez pochýb mimo akúkoľvek bežnú ľudskú predstavivosť. Každý si iste dokáže predstaviť, aký zvukový a mechanický efekt vyvolá výstrel z pištole alebo samopalu. Aj veľmi slabý blesk prenáša a vyžiari miliónkrát väčšie množstvo energie (a pohybuje sa sto miliónkrát väčšou rýchlosťou).

V predchádzajúcom príspevku boli popísané niektoré základné princípy novo popisovanej teórie - vzniku obrazcov v obilí prostredníctvom výbojov blesku. Tiež bola načrtnutá pravdepodobnosť, že sa v žiadnom prípade nejedná len o pravidelné obrazce - Kruhy v obilí. Ich vznik je už niekoľko desiatok rokov obostretý toľkých kurióznymi, nevysvetliteľnými a tajuplnými záhadami, že by sa na to nestačili spojiť všetci Červení trpaslíci, Hviezdni bojovníci, Votrelci, Predátori, Terminátori, Stopári, Nosferatu, transformers, Roboti, Nadácie, Caligariovia, Marťany, mloky, Astronauti, Stalkeri, Muži v čiernom, Galaxie, Avatary, Frankensteinovia, Futuramy, Star Trekovia, Matrixovia, Opice z akýchkoľvek planét (vrátane tej modrej, kde sú nazývané mankind), Monštrá, mimozemšťania (ET), Spidermani a Malí princovia dohromady, ani keby im v tom pomáhalo Číslo 5, ak by náhodou prežilo. Bola vyslovená domnienka, že pravdepodobne ide o celkom zhodný princíp pôvodu poľahnutia a poškodenia takmer všetkého obilia na svete. Nielen obilia, prakticky akýchkoľvek kultúrnych plodín. Zhodne vznikajú aj veľmi časté nepravidelne poľahnuté (RDF - Randomly downed formations), ktoré nielen že všetky pravidelné obrazce takmer nerozlučne sprevádzajú, ale oveľa viac ako v 99,999% prípadov sa vyskytujú úplne samostatne. Výnimku z popisovaného pravidla tvoria hurikány, tornáda a záplavy, ktoré ale nie sú v menovanej štatistike zahrnuté. Taové príčiny totiž nezanechajú obilie poľahnuté ale úplne zničené. Nejedná sa o len o "nepriaznivé hydrometeorologické podmienky", ale o prírodné katastrofy. Poľnohospodárom je v takýchto prípadoch úplne jedno, že nemajú čo žať, nemajú to totiž čím žať, ani kam uložiť. Musia si najskôr zaobstarať stroje nové, a postaviť hospodárske budovy, do ktorých je umiestni, a až potom sa zase začnú starať o úrodu na ďalšie sezóny.

Ako jeden z podstatných dôkazov podporujúcich uvádzanou teóriu je možné považovať skutočnosť, že obilie v obrazcoch pravidelných i nepravidelných vykazuje úplne zhodné zmeny vzrastu - zhrubnutá, ohnutá a predĺžená kolienka. Všetky, ale naozaj úplne a bezo zvyšku všetky vznikajú pôsobením negatívneho geotropismu a fototropismu, nikdy a nikde ničím iným, čo je odbornej i laickej poľnohospodárskej verejnosti skutočnosť dostatočne známa, prieskumníci kruhov v obilí sa ale už celé roky snaží neustále a trpezlivo verejnosti nahovoriť niečo úplne iného. Tvrdia, že nejaká "záhadná energia" najskôr veľmi rýchlo (sekundy až minúty) kolienka ohne alebo predĺži. Ďalej napríklad tvrdia, že veľmi podobné ohnutie alebo predĺženie kolienok a poškodenie tkanív, aké vykazujú rastliny z obrazcov, možno docieliť prostredníctvom mikrovlnnej energie. Zabudli už ale, zrejme čisto "náhodú" dodať, že rastliny alebo ich časti, ktoré boli vystavené takému množstvu mikrovlnnej (ale aj tepelnej alebo elektrickej) energie, že ich tkaniva zmäknú, sú tak mäkké preto, že sú uvarené, teda úplne a celkom mŕtve, a po niekoľkých dňoch (v čase objavenia kruhov) by po nich na poli nebolo už ani pamiatky. Mŕtve sú totiž okamžite aj rastliny, ktoré by boli vystavené i len nepatrnému percentu energie, než aká je potreba k zmäknutiu tkanív (odhadom pod 1%). Bol preto už naozaj najvyšší čas týmto ich bludom urobiť prietrž. Okamžité (v priebehu niekoľkých minút) ohnutie a predĺženie kolienok (ale aj akýchkoľvek iných častí rastlín) pôsobením akejkoľvek energie alebo sily je absolútne nemožné bez ich úplného zničenia, a možno to opakovnými pokusy kedykoľvek dokázať. K predĺženiu kolienok dôjde v tých prípadoch, kedy ich sila nestačí k zdvihnutiu rastliny - prvé, druhé až tretie kolienko od zeme. Rovnako ako všetky ostatné kolienka sa snaží nárastom počtu buniek na jednej strane rastlinu pozdvihnúť, ale nedarí sa im to, preto počet buniek narastá nepretržite a kolienka sa tak predĺžia (zjednodušený výklad). Kolienkom nikto neoznámi, že ich činnosť k očakávaným výsledkom nevedie, aby zanechala márneho snaženia, tak je to v prírode zariadené, a rastliny počas miliónov rokov vývoja zatiaľ nedospeli k názoru, že by na tom bolo treba čokoľvek meniť. Ohýbajú sa kolienka, ktorým sa darí aspoň čiastočne aspoň časť rastliny pozdvihnúť. Na čiastočnom pozdvihnutiu rastliny sa najviac podieľa kolienko bezprostredne pod posledným, najvrchnejším internódiom, z ktorého vyrastá klas, o niečo menej ešte jedno alebo dve pod ním. Niektoré z nich sa môžu ohnúť takmer o 90 stupňov. Ohýbanie kolienok sa deje nárastom (ireverzibilným) počtu buniek na protiľahlej strane, nie zmenou tvaru a veľkosti buniek, preto dôjde k ich zväčšeniu.

Takmer všetci výskumníci, ktorí sa kedy venovali problematike Kruhov v obilí, verejnosť na svojich stránkach občas oboznámia s fotografiami kolienok - ohnuté, zhrubnuté, zväčšené a predĺžené, vrátane toho, čomu hovoria explosed nodes, blown nodes alebo expulsed cavities.

Na Foto 2 je len nepatrná vzorka, všetko fotografie z miest, kde po akomkoľvek Kruhu v obilií nebolo ani pamiatky (vlastné fotografie autora textu). Takých ohnutých kolienok pripraví ročne príroda na celom svete v poliach a trávnych porastoch i divoké vegetáciu oveľa viac než 10¹⁵ (10¹⁷ ?, 10¹⁸ ?) a v kruhoch v obilí sa vyskytuje oveľa menej ako milióntina percenta z nich, ale vyzerajú úplne rovnako. Kým s kruhmi v obilí sa stretne v živote len málokto, rovnako zdeformované kolienka ako sú na tejto fotorafii nájde v poliach absolútne každý kto sa tam vydá vo vhodnú dobu (v našej zemepisnej šírke približne od apríla do augusta). Keby sa mu do polí nechcelo, môže si ich dokonca vypestovať doma v kvetináči, a neskôr (keď už sú kolienka dostatočne vyvinutá) nahnutím kvetináča do vodorovnej polohy prinútiť rastliny vytvoriť ohnuté a predĺžené kolienka, ktoré ako by tým z fotografií Crop Circles prieskumníkov vypadli. Aj explosed nodes sa dostavia, a to všetko bez absolútne akéhokoľvek pôsobenia "dodatočných energií", napríklad mikrovlnnej.

Zjednodušene povedané, prieskumníci Crop Circles len ukazujú, ako to v prírode funguje, a že to funguje tak ako má, a k čomu kolienka slúžia, nič viac. Kolienka nerobia nič iné, než čo vykonávajú už milióny rokov, ale prieskumníkom Kruhov v obilí to doteraz nikto nepovedal. Jednou z ich funkcií je dorovnávanie smera rastu rastliny do zvislého smera, prípadne nakláňanie k svetlu, jedná sa o negatívny geotropismus a fototropismus. Deje sa tak ireverzibilným zmnožením buniek na strane protiľahlej požiadovanému smeru náklonu, ktorý začína už niekoľko minút po tom, čo rastlina odchýlku zaznamená. Dôjde k tomu väčšinou ešte počas skláňania rastliny k zemi, čo nemusí byť vždy krátkodobý proces - minúty, hodiny, môže trvať aj niekoľko dní. Ak silový účinok zväčšenia kolienka nárastom počtu buniek nestačí k zmene smeru rastu do požadovaného smeru, bunky pribúdajú nepretržite a kolienko sa len predlžuje. K predĺženiu (a zväčšeniu) kolienka dôjde aj v prípade, že sa musí vyrovnávať niekoľkokrát s náklonom rastliny rôznym smerom. Prieskumníci Kruhov v obilí nezoznamujú verejnosť s ničím iným, než že to v prírode funguje, tak ako má, len majú o celom javu trochu skreslené predstavy, a snažia sa ich do svojich vysvetlení zamotať. Žiadne záhady, žiadne zázraky, žiadne znamenia, žiadne nevysvetliteľné energetické procesy. Príroda. Príroda je frajer. Skoro ako Eman.

U mladých rastlín čeľade lipnicovité bez vyvinutých kolienok (do dĺžky 15 cm) sa podobne môže správať ktorákoľvek časť rastliny, delive pletivo (meristém) je zatiaľ všade, a nie je ešte dostatočne diferencované, zatiaľ čo u vyvinutejšie rastlín iba v kolienkoch - nodes.

Tvrdenie, že k ohnutiu alebo predĺženiu kolienok došlo "pôsobením neznámej a nevysvetliteľnej sily", alebo akejkoľvek aspoň trochu pomenovatelnej sily (mikrovlnné žiarenie), a to dokonca v priebehu niekoľkých sekúnd, najviac minút, je úplne v rozpore so skutočnosťou. Názor, že najskôr sa kolienka ohnú a predĺžia (vo veľmi krátkej dobe), vďaka tomu sa rastliny položia k zemi (vo veľmi krátkej dobe), bez zlomenia stebiel, a až potom sa snažia vzpriamiť, je jeden z najväčších bludov, k akým kedy prieskumníci Kruhov v obilí dospeli, a záleží len na nich, ako dlho v ňom chcú zotrvať. Ohnutie a predĺženie kolienok a správanie tkanív počas neho (vrátane ich možného čiastočného poškodenia - môže nastať aj vlastnou silou, alebo odumieraním poškodených tkanív) je botanicky a fyziologicky úplne exaktne doložený a preverený proces, ale VŽDY sa rastliny najskôr položia alebo aspoň podstatne vychýlia k zemi, až potom nastáva proces nárastu počtu buniek v kolienkach. Snaha o pozdvihnutie rastliny sa začne odohrávať okamžite po poľahnutiu (vlastne, ako bolo spomenuté, už počas jeho priebehu, ktorý môže trvať aj niekoľko dní), a trvá rádovo týždeň. Mikrovlnným žiarením ani akúkoľvek inú fyzikálnou alebo chemicko - biofyziologickou silou nikdy nikto kolienko v rastline nepredĺžil a nepredĺži ani o milimeter, ani neohne o desiatky stupňov behom krátkej doby bez úplného zničenia (uvarenia, pretrhnutia alebo prelomenia). Poľahnuté rastliny v obrazcoch ani kdekoľvek inde uvarené nie sú. Sú poškodené, ale živé. Bezprostredne po elektrickom výboji majú dokonca rastliny, v ktorých už došlo k znateľným ireverzibilným, zatiaľ predovšetkým elektrochemickým zmenám, mechanické vlastnosti takmer nerozoznateľné od rastlín nepoškodených, slabnutie tkanív trvá týždne.

Prevažná väčšina stebiel v ploche poľahnutého obilia nie je zlomená, ale ohnutá tesne nad zemou. V žiadnom prípade ale nikdy nie všetky, ako sa nás snažia občas opakovane presvedčiť prieskumníci kruhov v obilí. Niečo okolo 90%, to je štatisticky naozaj významná hodnota, možno opakovane prieskumom v teréne kedykoľvek doložiť (netýka sa len pravidelných obrazcov, ale všetkého poľahnutého obilia na svete, ktoré zaberá odhadom mnohomilionkrát väčšiu plochu). Rastliny poškodené elektrickým prúdom sa časom zbavujú aspoň časti škodlivých chemikálií tak, že ich sťahujú smerom dole a vylučujú koreňmi do pôdy, aby došlo k čo najmenšiemu zasiahnutiu dozrievajúcich semien. Tým je ale najspodnejšia časť rastliny vystavená najdlhšiemu a najintenzivnejěiemu pôsobeniu týchto škodlivých chemikálií, čo časom (dni až týždne) vedie k jej podstatnému mechanickému zoslabeniu, takže je možné steblo tesne nad zemou bez zlomenia ohnúť. Mechanické zníženie pevnosti v ťahu (proti pretrhnutiu) i ohybu je jednoducho merateľné a doložiteľné, stačí obyčajná ručná skúška (porovnanie poľahnutého a nepoľahnutého porastu), nieto presnejšie mechanické merania. Vychýlenie steblá zdravej pšenice v polovici výšky o 10 cm kolmo k smeru rastu vyvolá zmenu údaja na váhe približne 10g - približne 0,1 N, rastliny v bezprostrednej blízkosti poľahnutého porastu asi 10x menej, pritom sa jedná o rastliny, ktoré stále ešte niesu poľahnuté. K vychýleniu steblá zdravého jačmeňa je potrebná sila približne 3x menšia ako u pšenice. Oslabenie rastliny je možné v takom prípade, aj keď len veľmi vzdialene, prirovnať k oslabeniu vznikajúcemu nedostatkom vlahy, je ho tak možné aj čiastočne simulovať. Nedostatok vlahy ale pôsobí neporovnateľne rýchlejšie, a je úplne reverzibilný, s výnimkou prípadov, kedy už rastlina bola suchom úplne nenávratne zničená.

Celý popísaný proces tiež môže súvisieť s princípom prirodzeného výberu, pretože poľahnuté (poškodené) rastliny majú podstatne vyššiu nádej, že privedú na svet nezdravé (geneticky poškodené) potomstvo, samy seba prednostne "ponúkajú na spotrebu" vtákom, hlodavcom a ďalším živočíchom, eventuálne ďalším fytosanitárnym činiteľom - vírusy, plesne, huby. Na sprievodnom foto 3 si pochutnávajú holuby na poľahnutom porastu pšenice, kým zrná nepoľahnutého (stojaceho nahor) porastu sú im úplne neprístupná (vlastné fotografie autora textu).

Všetko, pravidelne i nepravidelne poľahnuté obilie, obsahuje určité malé percento zlomených stebiel (do 10%), predovšetkým u kraja poľahnutého porastu. To je spôsobené tým, že u kraja obrazca sa vyskytujú okrem zoslabnutých stebiel steblá neporovnateľne zdravšia, aj úplne nepoškodená, ktorá ale nedokážu vzdorovať mäse niekoľko kilogramov ťažkej vlhkej hmoty zoslabnutých stebiel, pokladajúcej sa k zemi vplyvom Domino Efektu (vysvetlené v niektorom ďalšom pokračovaní), vďaka čomu sa prelomí.

Na všetkom poľahnutom obiliu je možné u časti stebiel pozorovať "exploded" alebo "expulsed cavities", viď foto 4 vypuklé priehlbiny. Nie sú ale v žiadnom prípade spôsobené tlakom plynu, sú to rastom zväčšené deformácie poškodeného a odumierajúceho tkanivá, a nemusí sa na nich dokonca ani žiadne predchádzajúce poškodenie vôbec podieľať, môže ísť o úplne bežné rastové zmeny, ku ktorým dochádza v rastlinách úplne prirodzeným dozrievaním a postupným usycháním častí tkanív (!!!). Sprvu nepozorovateľné, mikroskopických rozmerov, uschlé miesta sa rastom rapídne zväčšujú. Okraje zhnednú, ako napríklad koniec utrženého listu. Kolienka u zdravej rastliny prekonávajú rozdiel proti vertikálnemu smeru rastu len niekoľko stupňov, najvyššie do 20. Kolienka poľahnutých rastlín často prekonávajú uhol takmer 90 stupňov, čo u niektorých môže viesť k ich samovoľnému mechanickému poškodeniu, vlastnou silou, bez ďalších vážnych následkov. Tkanivá poškodené elektrickým prúdom odumrú a zhnednú, môže ísť aj len o časť kolienka alebo ktorejkoľvek inej rastlinnej partie. Niektoré poškodenia kolienok preto len náhodou vyzerajú ako by vznikli tlakom plynu, v skutočnosti vznikli narastaním pôvodne mikroskopických, úplne neviditeľných zmien odomretých tkanív, (ktoré mohli odumierať aj len ako úplne prirodzený dôsledok dozrievania) a trvalo až niekoľko týždňov.

Je nutné si uvedomiť, že na fotografiách sa nachádzajú rastliny, u ktorých uplynulo medzi poškodením a fotografovaním niekoľko týždňov. U niektorých rastlín, zďaleka nie u všetkých, bolo prvotné poškodenie spôsobené elektrinou, jeho následky sú veľmi podobné mechanickému - mŕtve bunky, odumierajúce tkanivá. Bezprostredne po poškodení elektrickým prúdom sú rastliny vizuálne úplne na nerozoznanie od zdravých, aj keď už sa v nich môžu nachádzať poškodené tkanivá a značné percento úplne mŕtvych buniek (usmrtených elektrickým prúdom). Jedine rastliny, alebo ich časti, ktoré dostali mnohonásobok smrteľnej dávky elektrickej energie (100x, 1000x i viac) vykazujú okamžite zmeny - pokrútené listy, žltnutie, hnednutie alebo zčenalé obhorené časti. Po takto zasiahnutých rastlinách ale behom niekoľkých dní nie je v poraste ani pamiatky, zatiaľ čo na preživších jedincoch sa prvé viditeľné následky prejavia až po niekoľkých dňoch, skôr ale týždňoch. Rastliny môžu byť oslabené aj (niektoré len) pôsobením škodlivých látok vzniknutých po výboji blesku v pôde, najčastejšie sa ale jedná o kombináciu pôsobenia látok vzniknutých v pôde aj v tele rastlín.

Na foto 5 je poľahnutý mak z roku 2008, so stonkami ohnutými k zemi, (fotografie júl a august 2008), a "podpis hlavného vinníka". Následky výboja blesku na blízkom strome - lipa, nie staršie ako niekoľko týždňov, možno bezpečne rozoznať od zásahov blesku ktoré by boli staré rok a dlhšie, podľa typickej farby čerstvo poškodeného dreva. Pre doplnenie zaradené ešte fotografie toho istého stromu v ďalších rokoch. Oko hociktorého vyznávačov voľného predaja výrobkov z konope nad poničeným makom zrejme zaslzí, pre popisovaný výskum má ale nedoceniteľný význam. Symbolom blesku je označený zasiahnutý strom, a v pravom hornom rohu sú jeho fotografie z rokov 2008, 2010 a 2011. Všetko vlastné fotografie autora textu.

Pokračovanie nabudúce ...

Jan Ledecký