Originál v češtine - kruhy-v-obili-archeológie.

Kruhy v obilí

 

Archeológia, Letecká archeológia.

Archeológia a Letecká archeológia združujú dva extrémne odbory ľudského poznania. Presnejšie povedané, jeden odbor ľudského poznania, realizovaný dvoma veľmi rozdielnymi metodani prieskumu. Archeológia sa do značnej miery zaoberá predovšetkým predmetami, ktoré sa nachádzajú v podzemí, a letecká archeológia jej to pomáha odhaliť a pozorovať prostredníctvom pohľadov z výšky. Porostové, snehové, pôdne a tieňové príznaky. Tiež vlhkostné, odporové.

 

Kým archeológie skúma minulosť ľudstva "zdola", prostredníctvom pozemného prieskumu a výkopových prác, letecká archeológia jej v tom pomáha pohľadom z výšky. Na leteckých fotografiách porastu (nielen) je možné odhaliť v rôznych obdobiach rôzne obrazové anomálie, a tak vyhodnotiť, kde sa v podzemí nachádzajú najrôznejšie archeologické artefakty.

 

Porastové, snehové, pôdne a tieňové príznaky. Tiež vlhkostné príznaky. Budú v skratke popísané neskôr. Je možné využiť vyhľadávače, a nájsť niektoré stránky s jednoduchým vysvetlením. Budú tu aj najvhodnejšie odkazy do internetu.

 

Pravdepodobné nové poznatky:

Zvláštnu kapitolu tvorí odporové príznaky: samostatne zatiaľ zaradené do kategórie zistiteľné leteckým prieskumom nie sú, sú preverované a merané počas prieskumu pozemného, meraním hodnôt odporu pôdy. Letecky overiteľné by mali byť len tie, ktoré sú sprevádzané klasickými porostovými, alebo aspoň ktorýmikoľvek inými príznakmi, registrovatelnými fotograficky. Priechod prúdu po výboji blesku môže ale zviditeľniť aj také odporové príznaky, ktoré by sa inak vôbec alebo takmer vôbec neprejavili, dokonca aj také, ktoré nie sú zaznamenateľné povrchovým prieskumom. Poškodením koreňov, alebo len zmenou vlastností pôdy môžu byť veľmi podstatne zviditeľnené - zmenou farby (spomalenie rastu a dozrievania), a neskôr môže dôjsť až k ich skloneniu na zem (v prípade vyššieho poškodenia), alebo dokonca k ich celkovému uhynutiu (v prípade ešte vyššieho poškodenia) (pic). Elektrická energia prednostne sústredená do miest nižšieho odporu niektoré rastliny aspoň mierne poškodí a spôsobí stagnáciu rastu, alebo len dočasne zmení vlastnosti pôdy elektrolýzou, (zmena pH, koncentrácia rozpustných látok) a rastliny sa dočasne správajú podobne ako pri presadení. Môžu preto byť zviditeľnené dokonca aj také odporové príznaky, ktoré by boli pozemnému prieskumu veľmi ťažko dostupné (prieskumné vrty do hĺbky meter, dva a viac), ktoré sa v rokoch bez energie dodanej výbojom blesku vôbec neprejavujú, sú vegetácii príliš vzdialené a samy o sebe ani pozitívne ani negatívne jej koreňový systém neovplyvňujú, ani nemení vlastnosti pôdy.

 

 

Lightning induced Cropmarks

Bleskom vyvolané porostové príznaky

(Efekt zníženého odpora, zosilnený a zobrazený elektrinou výboja)

Type 1: Lightning induced Cropmarks of pure electricity, and agriculture Cultivation character. (Much more, all possibilities will be explained later) (photo, Photo, photo)

Type 2: Lightning induced Cropmarks of underground structure character. (photo, Ph)

 

(Possible say, that every lodged (Damaged, weakened) crop (more million sq. km yearly), also Crop Circles and their accompanying shapes (several Thousands sq. km yearly) are Lightning induced Cropmarks, Mostly Type 1, less 2

 

Also possible terms like Surface LIC and Underground LIC

 

Výboj blesku a elektrická energia, ktorú dodal, preto môže dočasne (po zostávajúcu dobu jednej vegetačnej sezóny) spôsobiť objavenie porastových príznakov, ktoré sa v iných rokoch vôbec neobjavujú. Výsledný efekt je do určitej miery značne závislý na tom, ako intenzívna bola "dodávka elektrickej energie", kadiaľ prebiehala po povrche aj v podzemí a odkiaľ bola do poľa privedená. Elektrina môže byť na povrch zeme a do podzemia dodaná niekoľkými spôsobmi:

 

1) Priamy zásah pole jedným alebo niekoľkými ramenami jedného výboja blesku, prípadne jeho následnými výbojmi (všetko sa odohrá v čase väčšinou neprevyšujúcom jednu sekundu). Existuje aj pomerne ojedinelá možnosť, že je to isté pole zasiahnuté počas jedinej búrky niekoľkými výbojmi bleskov, v odstupe od niekoľkých sekúnd až desiatok minút. Situácia je ale potom veľmi podobná tomu, ako by pole zasiahol jediný, niekoľkonásobne rozvetvený blesk. Elektrina z blesku v takom prípade samozrejme putuje do podzemia, môže sa to ale odohrávať mnohými rôznymi spôsobmi. Časť energie môže byť pred úplným zvedením pod zem rozvedená po povrchu zeme, prednostne koľajami po traktoroch a ich bezprostrednom okolí. O niečo vyššiu vodivosť pravdepodobne tiež vykazujú miesta, ktoré boli prejdené sejacím strojom dvakrát ("zuby" na okraji poľa). Kým koľaje po traktoroch a miesta v ich bezprostrednej blízkosti (do desiatok centimetrov) (foto) vykazujú určite niekoľkonásobne vyššiu vodivosť proti zvyšku poľa, popísané miesta vytvorené sejacím strojom môžu mať vodivosť zvýšenú o desiatky percent. Počas distribúcie elektriny do podzemia môže energie míňať a byť ovplyvňovaná najrôznejšími viacej vodivými štruktúrami, a všetky spomínané vodivejšie štruktúry, tesne pod povrchom aj oveľa hlbšie sa môžu prejaviť najrôznejším stupňom poškodenia obilia. Na niektorých miestach sa po povrchu pôdy prebytočná energia výboja môže šíriť aj cestami pomerne nezávislými na jeho odporu, náhodnými cestami, ktoré si dočasne vytvorí ionizáciou materiálov na mieste prítomných, alebo pochodmi ktoré pripomínajú prieraz dielektrika. (foto, Foto, foto)

 

2) Zásah prírodného alebo umelého hromozvodu, umiestneného na poli (najčastejšie stožiar elektrického vedenia, strom, ker), od ktorého je elektrina rovnomerne uvoľňuje do podzemia, kde môže míňať a byť ovplyvňovaná vodivějšími štruktúrami, rovnako ako v prípade 1. Poškodenie obilia ale nemusí byť v tomto prípade toľko ovplyvnené povrchovými štruktúrami s nižším odporom, vznikajúcimi obrábaním pôdy. Samozrejme sa ale určitá časť energie môže od zasiahnutého hromozvodu šíriť po povrchu poľa, prednostne po štruktúrach vymenovaných v bode 1, ale nie v takej miere ako pri priamom zásahu. (foto, Foto, foto)

 

Poznámka: presné zasiahnutie akéhokoľvek hromozvodu na poli jediným alebo niekoľkých ramenami blesku bude ale patriť medzi javy skôr vzácne, oveľa častejšie pravdepodobne dochádza k súbežnému zásahu hromozvodu aj povrchu poľa, takže vlastne určitej kombinácii bodov 1 a 2. Akýkoľvek ojedinelý hromozvod v poli síce blesk môže prilákať, môže sa z neho v okamihu, keď sa k nemu priblíži Stepped Leader zdvihnúť Positive Streamer, niekedy tiež nazývaný Connecting Leader, Upward-Moving Leader (pozri), a pri ich kontakte nastane prepojenie - Attachment process, po ktorom ešte len nasleduje Return Stroke, ktorý prenáša viac ako 99% energie celého výboje, a ktorý ešte len je naozaj vidieť (neskôr aj počuť; čím neskôr, tým lepšie). Pretože medzi okamihom, kedy sa objaví Positive Streamer, po ňom dôjde k prepojeniu a až po ňom nastáva Return Stroke, a pretože v bezprostrednom okolí sa odohrávajú veľmi dynamické deje (často prudký vietor), nemusí Return Stroke vôbec dopadnúť tam, odkiaľ sa zdvihol Connecting Leader. Tých sa často v okamihu, keď sa priblíži Stepped Leader, zdvihne v bezprostrednom okolí niekoľko, no prepojí sa len jeden, alebo zďaleka nie všetky. Nastane preto jav, ktorý sa nazýva Unfinished Upward-Moving Leader, ktorý ale určite dokáže zabiť nejakého toho hmyza. (pic) Napätie prítomné na mieste je aj viac ako milión voltov / meter.

 

3) Zásah výboja blesku do štruktúry, ktorá sa nenachádza priamo na poli, len s ním bezprostredne susedí (strom, ker, cesta, hranica). Od neho je elektrina vedená jednak po povrchu, jednak v podzemí. V podstate môžu nastať deje, ktoré boli popísané v bodoch 1 a 2, len s podstatne menšou intenzitou. Veľmi často je v takom prípade najviac zasiahnutá koľaj traktora, ktorá vedie podľa okraja poľa, a obilie v jej bezprostrednej blízkosti. Veľmi často je obilie poškodené a poľahnuté, na zemi ležiace len tam a nikde inde. Koľaj pri okraji poľa je úplne jednoznačne najrozjazdenejšia, a preto najvodivejšia.

 

(4) V ojedinelých prípadoch nemusí byť pole ani jeho bezprostredné okolie zasiahnuté vôbec, len je do neho dodaný nepatrný zlomok energie, ktorá zasiahla niektoré polia susediace, a do nezasiahnutého poľa je privedená podzemným kovovým potrubím. (Foto)

 

Inam (biológia, fyziológia, agriculture): presadzovací jav má nejakú dobu negatívny vplyv na rastliny aj v takom prípade, keď sú úplne nepoškodené rastliny premiestnené úplne objektívne do lepších podmienok. Hydroponicky pestovaným rastlinám (takže nedôjde k žiadnemu úbytku koreňového systému) je skokovo zvýšená koncentrácia živín o niekoľko desiatok percent, dajme tomu na 160%, alebo 200% pôvodnej hodnoty, keď boli predtým nejakú dobu udržiavané skôr v stave "miernej podvýživy", mierneho nedostatku živín, dajme tomu len na polovici optimálnej hodnoty. Hoci by na zvýšenie koncentrácie živín pri dodržaní konštantného pH mali reagovať okamžitým oživením rastu a vitality, na nejaký čas (väčšinou niekoľko dní) mierne zvädnú. Prejaví sa totiž zmena osmotického tlaku medzi výživným roztokom a intercelulárními aj extracelulárnom tekutinami v rastline, čím môže dôjsť k deformáciám aj poškodeniu niektorých buniek. Nejakú dobu dokonca prúdi voda von z rastliny, úplne opačným smerom ako je obvyklé, dokiaľ nedôjde k vyrovnaniu osmotického tlaku vo vnútri buniek s roztokom živín.

 

Túto vetu zaradiť na vhodné miesto: Zvýšená hustota prúdu na miestach s nižším odporom môže viesť k veľmi znateľnému poškodeniu koreňového systému rastlín v jeho tesnej blízkosti, ktoré sa môže zodpovedajúcim spôsobom prejaviť na vitalite nadzemnej časti rastliny. Napríklad koreňový systém kukurice preniká do hĺbky 1,5 - 3 m, niekedy aj cez 4 m (Monografia kukurice, Ing. Jaroslav Hruška a kolektív, SZN - UVTIZ 1962).

 

V miestach, kde prechádza energia blesku po potrubia v podzemí (nemrznúca hĺbka, tj okolo metra a hlbšie v podzemiu), dôjde často k totálnemu uhynutiu obilia veľmi presne nad týmto potrubím. Okolitá vegetácia pritom nemusí vykazovať žiadne známky zásahu elektrickým prúdom.

 

V histórii leteckej archeológie je popisovaný rad prípadov, kedy snímky krajiny v období rastu vegetácie niekoľko rokov nevykazovali žiadne vegetačné príznaky. Dokonca ani žiadne ďalšie - snehové, tieňové, vlhkostné, pôdne. Zrazu sa v niektorom roku pomerne prekvapivo objavili výrazné porostové príznaky. Najčastejšie bola táto okolnosť pripisovaná pôsobeniu sucha (pozri). Nie je však vylúčené, že sa na niektorých z týchto prípadov mohol podieľať neďaleký zásah blesku a zviditeľnenie tamojších odporových príznakov, ktoré by sa inak bez pôsobenia elektriny vôbec neprejavili, a zostávajú tak celé roky úplne neviditeľné.

 

 

Úvaha archeologická

Prečo sa Crop Circles tak často vyskytujú v blízkosti pravekých sídlisk?

1) Ako jedno z možných (možno menej významných, snáď budú lepšie) vysvetlení sa ponúka úvaha, že praobyvatelia potrebovali na prežitie vodu. Od rieky ich nepochybne vyhnali každoročné záplavy, takže pravdepodobne usúdili, že najlepšie bude usadiť sa v blízkosti nejakého prameňa, ktorých mohlo byť na mieste aj viac. Častá prítomnosť prameňov v mieste geologického zlomu. Trvalá prítomnosť vlhkosti v pôde zvyšuje jej elektrickú vodivosť o veľa rádov, také miesto potom určite oveľa lepšie priťahuje bleskov. Taká situácia na mieste môže pretrvávať dodnes. Vplyvy bleskov síce mohli našich milých praobyvateľov trocha zahnať do diaľky, nie ale príliš ďaleko. Nehovoriac o tom, že prítomnosť pramenitej vody sa určite stala lákadlom pre najrôznejšie zveri, a miesto im tak poslúžilo ako výdatné loviská. Je tiež možné, že občas po búrke našli v blízkosti prameňa niektoré kusy zveri čiastočne tepelne upravené. Vzhľadom k tomu, že v pradávnych dobách ešte neboli spoločenské zvyklosti a bontón zďaleka na takej vysokej úrovni, nie je tiež vôbec vylúčené, že občas skonzumovali niektorého príslušníka vlastného kmeňa, ktorý nestačil pred búrkou utiecť včas späť do jaskyne. Dobrú chuť!

 

2) Ďalší, po fyzikálnej stránke veľmi podložená úvaha sa týka skutočnosti, že dávni obyvatelia najrôznejších sídlisk pracovali s kovmi - doba železná, bronzová, mosadzná, olovená, oceľová (Fe, Cu, Sn, Pb). Mali huty a po tých hutách zostalo v okolí až nepočítateľné množstvo ton trosky, ktorá je dnes rozprestretá pod ornou pôdou. Aj nejaké tie kovové predmety zostali. Troska obsahuje percenta (až desiatky) čistého, zredukovaného, no nespracovaného kovu (nedostatky dobových procesov), ktoré znižujú odpor prostredia aj viac ako o 6 rádov, napomáha preto veľmi prudkému zvedeniu prúdu výboja blesku hlboko do podzemia. Výboj sa potom nad zemou i pod ňou chová ako vodič, ktorý prechádza cez "podložku" (povrch zeme) počas školského fyzikálneho pokusu pri vytváraní obrazce elektromagnetických siločiar v kovových pilinách. Podobný obrazec sa aj skutočne v obilí vytvorí, lenže je zatiaľ celkom neviditeľný, iba "exponovaný", "zaznamenaný", a objaví sa až po rade dní (EFP, Chronológia).

 

(Toto už môže ísť do fyziky, mechaniky, a sem len odkaz, alebo tu veľa zjednodušiť a nechať odkazy)

V školskej laboratórii prúd okolo 10 A vytvorí v pilinách koliesko s priemerom niekoľko centimetrov (foto), Prúdy 40 tisíc alebo 400 tisíc ampér (aj viac) zaznamenajú do obilia kruh s priemerom až desiatok metrov (f). Dochádza k indukcii do okolitých vodičov (rastliny), tiež je do nich energia privedená, a steblá sa preto v okamihu výboje správajú ako magnetické piliny, strelky kompasu (ph). Všetky popísané procesy sa ale do nich len "zaznamenajú", "naexponujú" ako mikroskopické smerovo orientované poškodenie tkanív, ktorá sa rastom počas dní zväčšujú. Tiež vplyvom zotrvačnosti biologických dejov sa aj pomerne vážne poškodenie rastlín na ich mechanických vlastnostiach začnú prejavovať až po rade dní, a vplyvom smerové orientácie poškodenia sa začnú postupne nakláňať jedným smerom (CW, CCW). Časom môže byť náklon niektorých stebiel tak veľký, že prekoná medzný uhol, ktorý je oslabené tkanivo v dolnej časti steblá ešte schopné udržať. Účinok hmotnosti steblá sa s každým ďalším stupňom výchylky zvyšuje o účinok páky, a v určitom okamihu sa steblo môže pomerne veľmi rýchlo položiť na zem. Dajme tomu, že zatiaľ čo prvých 45 stupňov náklonu trvá steblu niekoľko dní, ďalších 10 niekoľko hodín a zvyšok už len minúty.

 

Všetky časové údaje sú samozrejme len približné, ale niečo veľmi podobné sa na popisovanom mieste zásahu bleskom naozaj odohráva. Konkrétne časy popisovaných dejov veľmi záleží na intenzite zásahu. Okrem toho je ale nutné poznamenať, že úplne prvá fáza, spočiatku takmer neviditeľné ohýbanie stebiel k zemi, väčšinou nastane až po rade dní. Niekoľko prvých dní bezprostredne po výboji steblá vyzerajú, ako by sa vôbec nič nestalo, a neboli by na nich ani zmeratelné takmer akékoľvek známky mechanického oslabenia. Je to dôsledkom veľmi pomalého procesu degradácie rastlinných tkanív, poškodených elektrinou, a obrovskej zotrvačnosti biologických a fyziologických procesov v rastlinách. V poslednej fázy sa ešte môže odohrať Domino efekt, a akýkoľvek potenciálny pozorovateľ nezaregistruje zhola nič, pretože všetko sa zosunie k zemi ako domček z kariet, práve keď sa nikto nepozerá. Najčastejšie ešte za tmy, skoro ráno, kedy steblá sťažknú rosou, ktorá celý proces spustí ako známy Butterfly - Motýľ. Ktorýkoľvek pozorovateľ má k ránu po prebdenej noci hlavu zťažklú ako žok, a zrak zastretý alkoholom, takže ak už dávno nespí, rovnako nič nevníma.

 

 

Tiež trocha inam

Obrovskú zotrvačnosť rastlinných procesov je možné demonštrovať veľmi jednoduchým pokusom. Vyplýva z neho, že aj rastlinné tkanivá, ktoré boli elektrickým prúdom prakticky okamžite usmrtené, môžu ešte rad dní po prechode smrteľnej dávky elektriny vyzerať takmer nerozoznateľné od tkanív úplne nepoškodených. Dokonca aj v prípade, že popísaná časť rastliny dostala takú dávku elektrickej energie, ktorá mnohonásobne prevyšuje dávku potrebnú k jej totálnemu usmrteniu. (Letálna dávka) Je tak možné demonštrovať možnosť poškodenia niektorých partií rastliny elektrinou, po ktorom môže rastlina prežívať, a ďalej pokračovať v raste a dozrievaní, aj keď napríklad v mierne zdeformovanej podobe. Pokiaľ sa jedná o lipnicovité napríklad niektoré časti stebiel, ale aj časti listu alebo klasu. Ani po totálnom odumretiu v celom priereze nemusí zahynúť aj zvyšok rastliny nad ním, pretože odumreté tkanivá môžu naďalej úspešne vykonávať funkcie cievneho pletiva a sprostredkovávať rastline látkovú výmenu medzi koreňmi a zvyškom rastliny. Časti usmrtené elektrickým prúdom nie sú pre zvyšok rastliny zdrojom nákazy a odumieranie tkanív ďalej nepostupuje ani sa od nich nešíri . (photo, 2, 3)

 

Stanovením letálnych dávok elektrickej energie pre niektoré rastliny alebo ich časti, v prepočte na váhu a na váhu sušiny, prípadne vplyvu pôsobenia priebehov prúdu a použitého napätia sa bude pomerne podrobne zaoberať oddiel elektro-fytopatológia. (EFP) Rovnako ako správanie rastlín alebo ich častí po zasiahnutí najrôznejšími dávkami elektrickej energie - od nepatrného zlomku letálnej dávky po vysoko nadletálne množstvá (desaťnásobok, stonásobok aj oveľa viacej).

 

3) Tvar a architektúra rondela môže byť priamo základom pre niektoré kruhy v obilí, až trojnásobna priekopa (foto)

Okrem všetkých architektonických tvarov predchádzajúcich na mieste prítomných budov, hradísk sa môžu na tvaroch poľahlých štruktúr, ktorých steblá ležia na zemi, podieľať kedysi na mieste prítomné studne, mlaty, záhradné jazierka, fontány, záhradná architektúra

 

krátery po explózii bômb za vojny - veľmi presné kruhy (ako humno)

 

(Tiež nepatria výlučne do archeológie, skôr fyzika, elektrotechnika)

4) Elektrina z blesku môže byť javom, ktorý zosilňuje a zviditeľňuje archeologické prvky predovšetkým v podobe porastových príznakov (aspoň ako zmeny farieb a odtieňov, odlišné štádium rastu a dozrievania, oslabenie stoniek a listov a prípadné z toho plynúce poľahnutie, ohnutie stebiel k zemi, ktoré by bez jej vplyvu, "pomoci" inak už nemali vôbec šancu sa prejaviť, alebo len v takmer neviditeľnej podobe. Všetko poľahnuté, na zemi ležiace obilie je možné považovať za porastové príznaky. Zďaleka nie vo všetkých prípadoch sa ale môže jednať o príznaky archeologické . Niektoré ďalšie geologické a industriálne. V pomerne veľkom množstve prípadov sa pravdepodobne jedná iba o výsledok prúdov, ktoré prebiehali po povrchu zeme, či už v dôsledku zníženého odporu způsobebého obrábaním, alebo úplne chaoticky, vďaka nadmernému prebytku elektrického náboja na skúmanom mieste po výboji blesku.

 

Vymenované javy, ktoré spôsobia odlišnú farbu, spomalenie rastu a dozrievania, oslabenie stebiel a listov a v jeho dôsledku vzniknuté naklonenie alebo úplné ohnutie stebiel obilia k zemi, vznikajú niekedy vďaka príznakom vzniknutým počas obrábania nižší odpor v koľajniciach po traktora alebo v presahoch sejacieho stroja. Niektoré môžu byť len dôsledkom chaotického pohybu prebytočného elektrického náboja po výboji blesku. Všetky je možné použiť ako pomerne dôveryhodný a presný dôkaz skutočnosti, že pole obilia bolo zasiahnuté bleskom, a je možné sa pokúsiť na ňom vyhľadávať ďalšie podobné príznaky, či už farby, odlišné štádia rastu alebo poliehania, poškodenia, oslabenia, prípadne zvädnutia alebo oslabenia, ktoré by mohli signalizovať prítomnosť predmetov alebo štruktúr v podzemí, prejavujúce sa zmenami elektrického odporu pôdy v ich bezprostrednej blízkosti.

 

 

Kráľ Ječmínek

Jednou z obilnín, ktoré patria medzi najcitlivejšie na následky priechodu elektrického prúdu, je jačmeň, Kráľ kontrastov a zafarbenia. Mechanická odolnosť jeho stebiel je v porovnaní s pšenicou menej ako tretinová. Je oveľa citlivejší na akékoľvek poruchy v obrábaní, nepriaznivé meteorologické podmienky, aj na účinky elektrického prúdu. Na druhú stranu, pre prípadných pozorovateľov, ponúka akoby "za odmenu" tak zaujímavú paletu odtieňov a farebných kontrastov, aké nemôže ponúknuť takmer žiadna iná plodina. S výnimkou výrazne farebne kvitnúcich plodín, ako repka, horčica, mak. Ale v ich prípadoch je "obdobie vysokého kontrastu" len pomerne krátke, iba o niečo viac ako 14 dní. (foto, Odkaz na dotaz) Farebný kontrast je samozrejme neporovnateľne vyšší, no trvaním veľmi obmedzený. Jačmeň ponúka veľmi významné farebné aj odtieňové kontrasty počas celého vegetačného obdobia. Tiež nádherné a na inom type obilia nepozorovateľné veterné vlny.

 

Ako následky pôsobenia elektriny z výboja blesku je v prípade jačmeňa možné pozorovať predčasné zmeny v uhle natočenia klasov smerom k zemi (bude podrobnejšie vysvetlené v oddieloch EFP, biológia, agriculture, Chronology, Lodging (damaging, weakening), ochabnutie listov a stebiel, nakláňanie stebiel, vytváranie zväzkov stebiel, a nakoniec poľahnutie, ohnutie stebiel k zemi. Pred vymetaním je na zasiahnutých miestach možné pozorovať oslabenie najvyššieho (vlajkového) lista (foto). Všetko sú javy, ku ktorým dochádza v dôsledku oslabenia stebiel a celých rastlín ako následky účinkov elektrického prúdu. Všetky sú pozorovateľné na leteckých fotografiách, aj počas pozemného prieskumu. Porast jačmeňa ponúka veľmi výrazné farebné i odtieňovej kontrasty jednak počas vymetania, tiež počas zmeny uhla natočenia klasu a naklonenie stebiel k zemi. (foto)

 

V značnej väčšine prípadov dôjde vďaka účinkom elektriny po určitej dobe od pozorovania popísaných prvotných príznakov k takému oslabeniu stebiel, že nakoniec poľahnú, ohnú steblá k zemi. Niektoré z opisovaných javov sa môžu pomerne nápadne podobať efektom, ku ktorým dochádza v prípade pôsobenia nepriaznivých hydrometeorologických podmienok, predovšetkým sucha. Zhodne môže dôjsť napríklad predovšetkým k zoslabeniu a ochabnutiu listov. Proces je ale takmer úplne vratný, reverzibilný, a po pominutia sucha sa rastliny väčšinou úplne zotaví. Jedine v prípade naozaj extrémneho sucha nastanú niektoré nezvratné zmeny, ktoré rastliny ani nemusia prežiť. Na druhej strane ani počas pôsobenia naozaj extrémneho sucha steblá obilia takmer nikdy nie sú poľahnuté, ležiace na zemi. Nie sú totiž vďaka nemu mechanicky oslabená, neobsahujú poškodené a mŕtve tkanivá a bunky, trpia len nedostatkom vody, a aj posledné zvyšky vlhkosti sú v nich veľmi rovnomerne rozdelené, všetky preto prežívajú takmer do posledného okamihu. Až keď pôsobenie sucha dosiahne určitej limitnej hodnoty, začnú odumierať, a to veľmi rýchlo. Po dosiahnutiu limitnej hodnoty je uhynutie rastliny otázkou niekoľkých hodín, zatiaľ čo predtým rastlina vydržala jeho následky znášať niekoľko týždňov. Je nutné brať v úvvahu, že sucho vo voľnej prírode je niečo úplne iné ako sucho v kvetináči, v ktorom rastlina bez zalievania môže uhynúť po niekoľkých dňoch. Vo voľnej prírode sú značné zásoby vody uložené aj pomerne hlboko v podzemí. Napríklad kukurica je schopná zakoreniť aj do hĺbky cez 4 metre, a hoci väčšina rastliny je zásobovaná vodou i živinami z hĺbky 20-50 cm, v dobe nedostatku vlhkosti môžu hlbšie korene poslúžiť ako "železná rezerva". Ak ale následky sucha neboli natoľko deštruktívne, rastliny sa takmer vždy dokážu po jeho odznení veľmi rýchlo spamätať.

 

Naopak rastlina, ktorá vyla vystavená pôsobeniu elektriny, obsahuje takmer od začiatku určité percento poškodených a mŕtvych buniek, ktoré časom ešte o niečo vzrastie. Tento dej sa v určitom okamihu zastaví a ďalej takmer nepokračuje, alebo už len takmer nevýznamne. Slabnutie tkanív, ktoré je opisovanými javmi vyvolané, ale pokračuje po celý zvyšok vegetačného obdobia rastliny. Naopak na začiatku, bezprostredne po prechode elektrického prúdu, a dokonca ešte niekoľko dní potom, sa popisovaná situácia na mechanických vlastnostiach rastliny takmer neprejavuje, a to aj v prípade, že rastlina bola pôsobením elektrického prúdu veľmi vážne poškodená alebo dokonca usmrtená.

 

Okrem farebných kontrastov nastávajú aj kontrasty odtieňov, pravdepodobne sa prejavia aj interferencie ôstia počas rôznych fáz naklonenie klasu. Dôjde k zmene od štádia "priamo nahor", až do stavu "kolmo dole", celkom o 180 uhlových stupňov.

 

Samostatnou kapitolou sú farebné a odtieňovej rozdiely, ku ktorým dochádza počas vymetania jačmeňa. Medzi vymeteným a nevymeteným jačmeňom je pozorovateľný veľmi špecifický rozdiel v kontraste i farebnom odtieni. Na poli, ktoré sa nevyznačuje žiadnymi podzemnými javmi, ktoré by výrazne ovplyvňovali rýchlosť rastu a dozrievania, pôda má približne rovnomernú vlhkosť (objaviť také pole je skôr vzácnosťou, ale možné to je), dochádza k vymeteniu klasov jačmeňa veľmi rovnomerne. K najvyššej zmene farebného odtieňa potom dôjde na celom poli pomerne rovnomerne v priebehu niekoľkých hodín. Na poliach, ktoré obsahujú rôzne podzemné nerovnomernosti, či už geologického, archeologického alebo industriálneho charakteru, sú preto také nerovnomernosti práve v období vymetania veľmi dobre zobrazené, práve ako farebné a odtieňovej kontrasty.

 

Archeológovia (leteckí), hore na jačmeň! Jarina v polovici mája, oziminy o niečo skôr. Ide o časový údaj obdobia vymetania, ale porast jačmeňa ponúka veľmi zaujímavé odtieňové aj farebné kontrasty prakticky počas celého vegetačného obdobia.

 

 

Ďalšie obilniny "typu klas", tj pšenica, raž, eventuálne triticale, takmer nič podobného pred poľahnutím, zohnutím stebiel k zemi neponúkajú. Snáď jedine ochabnutie vlajkového lista, taký jav by ale bolo nutné preveriť dlhodobejším pozorovaním. Musí byť ale výrazne lokálne, a niekedy ho pravdepodobne nebude možné dostatočne dobre rozlíšiť. Nemusí byť také výrazné ako ďalšie javy, ktoré môžu v poraste obilia nastať.

 

Po výboji blesku veľmi často nastanú javy, ktoré by inak za žiadnych okolností nikdy samy od seba nenastali. Môže ísť o:

 

Zviditeľnenie (čiastočné, náznakové) minuloročných alebo predvlaňajších koľají po traktora (foto). Vzhľadom k súčasnému postupnému rozširovaniu automatizovaných systémov obrábania ale jav minuloročných koľají, ktoré mohli byť mimobežné aj kolmé na koľaje v roku nasledujúcom, pomaly prestane existovať, pretože obrábacie stroje už budú naveky kopírovať tie predchádzajúce - CTF - Controlled Traffic Farming. Môžu sa ale zviditeľniť koľaje po traktora v priebehu siatia (rozpätie 6m), pretože počas ošetrovania plodín už je využívaná len každá tretia z nich (rozpätie 18m). Vlastnosti povrchu poľa po elektrickej stránke budú dôkladnejšie spracované napríklad na stránkach Agriculture, Physics a Electromagnetism.

 

Zviditeľnenie štruktúr, nachádzajúcich sa v takej hĺbke, že by inak zviditeľnené neboli, alebo štruktúr, ktorých vlastnosti sa inak ako porostové príznaky vôbec alebo takmer vôbec neprejavia. Napríklad štruktúry, ktoré spôsobujú veľmi výraznú zmenu odporu pôdy, ale nevyznačujú sa žiadnou výraznou zmenou napríklad vlhkosti alebo uloženia živín vo svojom okolí (na leteckých záberoch z rôznych období nie sú pozorovateľné ani ako pôdne, porostové alebo snehové príznaky). Môže ísť o väčšie kovové predmety, ležiace pod úrovňou hlbokej orby, drevo držiace vlhkosť.

 

Zviditeľnenie sejacích (osevných) príznakov, ktoré by inak v poraste neboli vôbec alebo takmer vôbec pozorovateľné (pozri). Ide o krátke úseky, do ktorých zajazdil mechanizmus sejacieho stroja dvakrát. Predovšetkým o "zuby" na kraji poľa, kde sa u kraja poľa pretínajú koľajnice meandra sejacieho stroja s plochou osiatou počas obchádzania okraja poľa (foto). Iný elektrický odpor môžu mať aj koľaje po traktori, ktorý vedie sejací stroj. Rozpätie sejacieho stroja je 6m, ďalej sú počas vegetačného obdobia plodiny ošetrované postrekovačmi s rozpätím 18m, čo je tiež rozpätie koľají traktora pozorovateľné na leteckých snímkach. Preukázateľne vyššiou vodivosťou sa vyznačujú koľaje na okraji poľa, pretože sú preidené mnohonásobne, a v ich tesnej blízkosti sa traktory otáčajú. V ich blízkosti sa preto najvýraznejšie prejaví následky prechodu prúdu rastlinami a tiež vedú poškodzujúce prúdy do najvetšej vzdialenosti.

 

Jav je zatiaľ preskúmaný len čiastočne, bude ďalej dlhodobejšie overovaný. Pozorovanie sa zatiaľ nachádza v štádiu kvalifikovaného odhadu. (Niekoľko rokov pozorovaní a meraní, vyhodnotenie niekoľkých tisíc leteckých záberov so zodpovedajúcim stavom porastu)

 

Veľmi pravdepodobne je príznakom priechodu prúdov z výboja pomerne časté "zviditeľnenie presahov" sejacieho stroja (sejacie príznaky). Pôda je v nich prejdená sejacím strojom 2x, má preto zreteľne odlišnú vodivosť, dvojnásobok naklíčených semien, väčšie množstvo rastlinného materiála a v ňom obsiahnutej vlhkosti. Napriek tomu by ale bez účinkov elektrického prúdu pravdepodobne zďaleka nedošlo k takému zviditeľneniu presahov sejacieho stroja ("zuby" na okraji poľa, kedy sejací stroj zachádza do už osiatych miest). Pretože obilie sa inak miestnym podmienkam a vyššej (dvojitej) hustote výsevu v mieste presahu veľmi dobre prispôsobí, vytvorí nižší počet odnoží a bez pôsobenia elektriny by farebné rozdiely boli prakticky neviditeľné, takmer nulové. Pri zásahu elektrinou sú ale znateľne viac zasiahnuté rastliny v miestach dvojitého skyprenia a osevu, so znateľne nižším elektrickým odporom pôdy, a prejaví sa to niekoľkodňovým rozdielom v oneskoreniu rastu. Rastliny zasiahnuté elektrinou sa správajú podobne ako po presadení a na určitú dobu spomalia alebo takmer zastavia rast. Osevné príznaky nepatria do archeológie, sú vysvetlené inde, ale pomáhajú určiť polia s obilím, ktoré boli aspoň čiastočne zasiahnuté energiou výboja blesku. V niektorých prípadoch, keď pole nebolo zasiahnuté bleskom priamo, ale elektrina do neho bola len privedená z okolitých ciest a koľajami po traktori, nemusia steblá vôbec poľahnúť (ohnúť steblá k zemi). EFP - zásah elektrinou pod úrovňou poľahnutia, ohnutia stebiel k zemi, ktorý ale ešte môže spôsobiť spomalenie rastu a rozdiely v rýchlosti dozrievania. Pravdepodobne len niekoľko percent letálnej dávky, záleží na druhu rastliny.

 

Menej agresívne účinky elektrického prúdu v popisovaných prípadoch pôsobenia na porast obilia nemusia byť zďaleka tak devastujúce ako pri priamom zásahu poľa, môže sa obísť aj takmer alebo úplne bez poľahnutia, ohnutia stebiel k zemi (foto). Ide len o vedľajšie a oveľa slabšie účinky elektriny z výboja blesku, ktorý zasiahol len štruktúry na okraji poľa alebo v jeho blízkosti, a priamo do poľa vôbec nedopadol. Stromy, kríky, medze, poľné cesty v tesnej blízkosti poľa. Určitá časť elektriny bola síce po poli rozvedená povrchom pôdy, prednostne a znateľne viac miestami s nižším odporom - koľaje po traktora, presahy sejacieho stroje. Nejde ale o také množstvo energie, ktoré by mohlo spôsobiť poľahnutie, ohnutie stebiel k zemi. Dokáže ale spôsobiť mierne spomalenie, pribrzdenie rastu a dozrievania rastlín na popisovaných miestach s nižším odporom (patrí medzi ne aj miesta v podzemí, kde sa môžu nachádzať najrôznejšie vodivejšie štruktúry). V tých prípadoch môže dôjsť aj k zvýšeniu kontrastu porostových príznakov, spôsobených archeologickými a inými subjektmi nachádzajúcimi sa v podzemí, ktorých vplyv by inak v poraste nemusel byť vôbec pozorovateľný. Prejavujú sa takmer len zmenou elektrického odporu v ich najbližšom okolí, a inak už vôbec alebo takmer vôbec. Prostredníctvom priechodu elektrickej energie v ich blízkosti tak môžu ako cropmarks byť pozorovateľné aj štruktúry, ktoré sa nachádzajú v takej hĺbke, že sa ich prítomnosť prostredníctvom pozorovateľných zmien štruktúry, farby, odtieňa a vzhľadu porastu v iných rokoch neprejavuje. Rastliny môžu byť aj mierne povädnutej, ale dokážu sa zo slabšieho poškodenie úspešne spamätať, na rozdiel od priameho zásahu do plochy poľa obilia. V okolí koľají tesne pri hranici poľa môže aj v takomto prípade dôjsť ku sklonenie obilia až na zem. (foto) Účinky elektrického prúdu, rôzneho množstva elektrickej energie (podletální, hlboko podletální, nezaznamenatelné, smrteľné, nadletální, vysoko nadletální) budú oveľa podrobnejšie spracované v časti EFP. Najskôr tam bude umiestnených niekoľko fotografií z pokusov, ktoré naozaj veľa naznačujú a môžu veľkou mierou prispieť k porozumeniu popisovaných procesov.

 

Po priamom zásahu poľa výbojom blesku patrí miesta približne uprostred medzi koľajami, kde sa pravdepodobne stretávajú prúdy privedené z dvoch smerov (foto), Rovnako ako miesta u kraja pole, skyprenie dvojnásobne (foto) Vďaka štandardnému postupu počas osevu k miestam najviac zasiahnutým, na ktorých často dôjde k poľahnutiu, ohnutiu stebiel k zemi i vo veľmi veľkej vzdialenosti od miesta zásahu, veľmi často dokonca na celej alebo takmer celej ploche poľa. Najskôr sa obíde sejacím strojom okraj poľa a do neho sa postupne zachádza zo štandardných rovnobežných koľají. (foto)

 

V prípade priameho zásahu pole výbojom blesku tak môžu byť zviditeľnené aj niektoré porostové príznaky archeologického pôvodu, ktoré by inak neboli viditeľné za žiadnych okolností, pretože sa nachádzajú príliš hlboko, alebo už majú príliš malý kontrast, takže už nemôžu byť rozpoznané. V niektorých prípadoch môžu byť zviditeľnené priamo niektoré archeologické predmety, či už ako súčasť pravidelných obrazcov v obilí, alebo ako súčasť štruktúr bežne poľahnutého, na zemi ležiaceho obilia, ak sa v ňom ale úplne nestratí, a zostanú aspoň minimálne rozoznateľné. Niekedy je možné takýto predmet pozorovať aj v bežne poľahnutomobiliu, ležiacom na zemi, pretože zatiaľ čo mimo neho je obilie "len" poľahnuté, na zemi ležiace, nad ním môže byť úplne mŕtve, vďaka oveľa vyššej vodivosti pôdy v okolí predmetu a oveľa vyšším prúdom pôsobiacim na rastlinstvo. Bezprostredne po poľahnutiu, ohnutiu stebiel k zemi ešte taká situácia nemusí byť takmer rozoznateľná, ale po niekoľkých dňoch začne také obilie žltnúť, a po čase úplne zahynie. Mŕtve steblá už sa nebudú ani čiastočne zdvíhať hore vďaka fototropismu a geotropismu, na rozdiel od všetkých okolitých.

 

Niekedy môže ísť iba o odpadnuté pozostatky poľnohospodárskej techniky, ktorá spočíva pod úrovňou hlbokej orby. Občas môže ísť aj o časti zrútených lietadiel zo svetových vojen, ktoré môžu byť aj v takej hĺbke, že už by sa bez výboja blesku ako porostové príznaky (cropmarks) neprejavili za žiadnych okolností. Aj medzi bežne poľahnutým obilím, so steblami nepravidelne zohnutými k zemi, môžu byť niektoré podzemné štruktúry rozoznateľné, pretože napríklad zatiaľ čo na väčšine plochy je obilie len bežne poľahnuté, ležiace na zemi, nad podzemným kovovým predmetom môže byť celkom mŕtve.

 

Opísané predmety majú jednu hlavnú spoločnú vlastnosť. Ak vo vzdialenosti do niekoľkých metrov (odhadom nanajvýš 20, výnimočne o niečo viac) od nich dôjde k výboju blesku do poľa s obilím tak, že sa to prejaví na jeho vitalite, sú zviditeľnené vždy, a veľmi podobne, na úplne rovnakom mieste. Dôjde k tomu ale väčšinou až niekoľko dní, dokonca týždňov, po výboji blesku. Vzhľadom k priemernej hustote výbojov blesku v oblastiach mierneho pásma taký prípad ale zatiaľ zaznamenaný nebol, pretože každý takýto predmet čaká na svoje znovuzobrazenie v priemere 500 rokov. Vzhľadom k tomu, že aj v miernom pásme pomerne preukázateľne existujú miesta, kde výboje blesku dopadajú o niečo častejšie, a rad výbojov je viacnásobne vetvených, nebude možno potrebné v niektorých prípadoch čakať tak dlho, ale len okolo 50 - 100 rokov. Aj tak ale bude výskyt týchto predmetov spomenutý ako predikcie (forecast, predpovede), pretože nie je tak bezpodmienečne nutné čakať 50 alebo 300 rokov, až sa nejaký nový výboj blesku znova zobrazí v poli. Stačí ich vykopať, takže najskôr požiadať o súhlas niektorého chápavého poľnohospodára, po zbere pochytiť krompáč a vyraziť.

 

Niektoré zaujímavé zábery by mohli objaviť vo svojich archívoch pracovníci leteckej archeológie. Lietajú predsa len nad objektami svojho záujmu o niečo častejšie, a už oveľa dlhšie, než záujemcovia o kruhy v obilí. Tí sa síce nad každý objavený Crop Circles vzlietnu ako osy, ale inak už je fotografovanie krajiny z výšky vôbec nezaujíma. Vôbec nie je vylúčené, že leteckí archeológovia majú vo svojich archívoch poschovávané zábery veľmi zaujímavých porastových príznakov, treba len prvého typu (povrchové). Len sa jednoducho leteckí archeológovia rozhodli podobné fotografie prieskumníkom Crop Circles nikdy neukazovať, a nie je sa im čo čudovať.

 

Ďalšia skupina výskumníkov, ktorí by mohli niečo nájsť vo fotografických archívoch, sú pracovníci vojenského leteckého prieskumu. Tí by však podobné zábery museli najprv odtajniť. Pomerne s istotou je možné počítať s tým, že ak oni niekedy niečo také na svojich záberoch objavili, prieskumníci Crop Circles by boli tými poslednými, komu by niečo také ukazovali.

Koniec úvahy archeologickej

 

 

Tri tajné zasadnutia Združenia leteckých archeológov

Leteckí archeológovia toho na svojich záberoch už iste videli naozaj veľa. Stačí sa pozrieť napríklad na niektoré z tisícov a tisícov ich záberov. Povráva sa, že významné osobnosti celého sveta, ktoré sa zaoberajú leteckou archeológiou, uskutočnili k problematike Kruhov v obilí už tri tajné stretnutia. Pretože stretnutia boli tajné, nie je známe ani ich dátum, ale niektoré najpodstatnejšie výsledky ich diskusie na verejnosť predsa len prenikli.

 

Mimochodom, stojí za zmienku, že človek, ktorého je možné jednoznačne považovať za zakladateľa leteckej archeológie, Osbert Guy Stanhope Crawford, prežil obdobie detstva a dospievania v Hampshire v južnom Anglicku. Už počas dospievania ho zaujali mohyly, hlinené valy a priekopy, roztrúsené po krajine v Hampshire a Wiltshire. Južné Anglicko je preto možné nazvať dvojitým géniom loci Leteckej Archeológie, pretože celá oblasť je archeologickými subjektami, nachádzajúcimi sa v podzemí, doslova posiata.

 

Za hlavné centrum výskytu Crop Circles je možné označiť spojnicu sídiel Avebury, a od neho 8 km na juh Alton Barnes. Ide o oblasť, ktorá je z hľadiska archeológie a leteckej archeológie naozaj "veľmi živá". V okruhu 125 - 170 km od nich sa nachádzajú takmer všetky lokality Crop Circles, ktoré kedy boli objavené v Spojenom Kráľovstve. Grófstvo Hampshire sa nachádza asi 45 km juhovýchodne od nich. Priamo susedí s Wiltshire, kde ležia dve spomínané sídla.

 

Na začiatku zasadnutia odborníci leteckej archeológie najprv definovali základné pojmy:

Charakteristika prieskumníkov, ktorí sa venujú kruhom v obilí:

Prieskumníci Kruhov v obilí sú v prevažnej väčšine iba pavedeckí nevzdelanci, povaľači, ktorí na výskume Crop Circles celé roky len parazitujú. Nerobia nič iné, ako  že "skúmajú" záhady, o ktorých sa sami domnievajú, že sú pre celé ľudstvo raz a navždy celkom nevyriešiteľné. Podľa názoru prieskumníkov Crop Circles sa možnosť vyriešenia problematiky Crop Circles pohybuje úplne mimo obzor možností a výskumov celého ľudstva. Nikdy nikto na celom svete nebude schopný ich vyriešiť, pretože toho celé dlhé roky nie sú schopní ani oni sami, "Veľkí Prieskumníci Crop Circles". Podľa vlastného názoru "Veľkých Prieskumníkov Crop Circles" na svete neexistuje nikto iný, kto by záhade obrazcov v obilí bol schopný porozumieť lepšie, ako oni sami. Pritom ale ani oni sami zďaleka nie sú schopní objaviť veľkú väčšinu obrazcov, ktoré sa kedy na svete objavili. (Príklad - foto- Miniatúra - zdroj: Google Earth ) Namiesto toho, aby sa pokúsili na základe niektorých objektívnych zistení nájsť cestu k nejakému reálnemu riešeniu, neustále sa trpezlivo ďalej a ďalej zamotávajú do pavučín vlastných bludov a výmyslov, v ktorých už takmer dokázali sami seba obesiť.

 

Na prvom zasadnutí sa pracovníci leteckej archeológie zoznámili navzájom s niektorými fotografiami zo svojich výskumov z rôznych krajín, aj s prihliadnutím k južnomu Anglicku, špeciálne okolí napr Yorkshire, Westminsteru, Oxfordshire, Salisbury a radu ďalších oblastí. Preskúmali rad historických leteckých snímok z vymenovaných oblastí. Porovnali najrôznejšie porostové príznaky, ktoré sa na nich nachádzali. Konkrétne fotografie, ktoré boli na tomto zasadnutí použité, známe nie sú, ale ako príklad môžu poslúžiť dve snímky, uverejnené v publikácii Objavy z vtáčej perspektívy, Leo Deuel, MF-Edícia Kolumbus, 1979. Originál Flights Into Yesterday, St. Martin 's press, 1969.

 

F1Jeden je datovaný rokom 1949:

Jeden z dvoch okrúhlych kultových objektov (henges) na Hutton Moor, Ripon v Yorkshire, ako sa objavil na pšeničnom poli v lete 1949

 

F2ďalšie datovaný nie je, odhadom pochádza z niektorého roku medzi 1945 - 1955

Crowmarsh v Oxfordshire, južného Anglicka: porostové príznaky nad zaplneným priekopy prezrádzajú existenciu pohrebných mohýl doby bronzovej, úplne zrovnaných so zemou, a medzi nimi dve súbežné rovné línie.

 

Porovnaním porostových príznakov na rade leteckých fotografiách z najrôznejších období dospeli účastníci prvého tajného stretnutia leteckej archeológie k definícii záverečného protokolu, ktorý znel:

1) "Súbor opatrení leteckej archeológie k prieskumom kruhov v obilí":

Každý výskumník, ktorý sa čuduje skutočnosti, že na niektorých poliach s obilím, prevažne v južnom Anglicku, sa občas nachádzajú pravidelné, prevažne kruhové, ale aj iné útvary, a rovnaké alebo podobné útvary, aj keď s menšou frekvenciou, sa nachádzajú aj na mnohých iných poliach s obilím celého sveta, a kto sa okrem toho domnieva, že pre výskyt podobných útvarov nie je možné nájsť akékoľvek logické vysvetlená, by mal byť raz a navždy a naveky pomenovaný "Malý Hlupáčik"

 

Po niekoľkých rokoch bolo zvolané zasadnutie druhé, ktoré sa zaoberalo skúmaním ďalších archívnych leteckých fotografií, na ktorom bol prvý záverečný protokol trochu pozmenený:

2) "Prestavba súboru opatrení leteckej ..., ďalej sa zhoduje, len na konci bola definícia" Malý Hlupáčik "zmenená na" Hlupáčik ".

 

Po niekoľkých ďalších rokoch bolo zvolané zasadnutie tretie, na ktorom boli skúmané prevažne fotografie z nedávnej doby. Záverečný protokol bol opäť pozmenený.

3) "Druhá prestavba súboru opatrení leteckej ..., ďalej sa opäť zhoduje, a definície" Hlupáčik "bola zmenená na" Veľký Hlupoň ". Niektoré preklady sa líšia, a ich autori uvádzajú, že namiesto slovného spojenia" Veľký Hlupoň "sa skôr ponúka presnejšie alternatívny názov " Veľký Truľo "

 

Od zvolávania akýchkoľvek ďalších stretnutí odborníkov v leteckej archeológii, ktorá by sa venovala problematike kruhov v obilí, bolo od tých čias s konečnou platnosťou upustené.

 

 

Nasledujúci odsek nepatrí priamo do archeológie, vzťahuje sa ale k histórii

Krátery v poliach:

Na mnohých miestach vo svete sa vyskytujú v poliach veľmi hlboko zaryté nevybuchlé bomby, ktoré by nikdy neboli vyorané (hlboko pod 80 cm), niektoré s pokročilým rozkladom plášťa aj obsahu, a úplne zničeným spúšťacím mechanizmom. Niektoré dokonca pravdepodobne vďaka vydareným sabotázam napríklad v podniku SKODA PLZEN dopadali bez spúšťacieho mechanizmu, alebo len s mechanizmom úplne neúčinným a znehodnoteným. Výboj blesku, ktorý sa preženie v podzemí priamo cez ne, by ale práve takým spúšťacím mechanizmom byť mohol. Produkty rozpadu plášťa bomby (železo) prispejú k mnohonásobnému zvýšeniu vodivosti pôdy v okolí hrdzavejúce bomby.

 

Mimochodom: každý kráter v poli, ktorý sa utvoril po dopade leteckej pumy počas vojny, vytvoril v poli veľmi presný kruhový tvar. Keď bol neskôr zavezený hlinou a preoraný (nákres), v jeho podzemnej štruktúre zostala do určitej miery zachovaná štruktúra vybombardovaného kruhu, ktorá sa môže prejavovať v rastúcom obilia ako klasický porostový príznak, Cropmark, a v prípade vplyvu výboja blesku v jeho blízkosti ako elektrinou zosilnený porostový príznak, electricity accelerated cropmark.

 

 

Úvaha archeologická 2

V archívoch inštitúcií leteckej archeológie sa môže nachádzať mnoho snímok nikdy neobjavených a nepreskúmaných kruhy v obilí. Letecká archeológia na celom svete takmer od svojho vzniku veľmi úzko spolupracuje s vojenským leteckým prieskumom, ktorý pre jej účely (často jedine pre nich) odtajní obrovské série leteckých snímok povrchu zeme (viď). Na nich sa môže nachádzať veľa nikdy nezverejnených Crop Circles, u ktorých pracovníci leteckej archeológie nikdy neusilovali o zverejnenie a publikovanie. Nie je k tomu naozaj najmenší dôvod, pretože letecká archeológia patrí odjakživa medzi úplne seriózne odbory vedy a výskumu. Existencia a prieskum Crop Circles je dodnes zaraďovaná medzi činnosti veľmi pochybné, vykonávané z veľkej časti veľmi pochybnými, pavedeckými indivíduami (čo je určite z väčšej miery pravda). Ich prípadné vytváranie je pripisované indivíduám ešte oveľa viac pochybným a podozrivým - takzvaní crop - circle - makeri.

 

Pravdepodobne sa nezadržateľne blíži okamih, kedy bude týmto pochybným indivíduám problematika skúmania podobných útvarov úplne nemilosrdne a definitívne zakázaná, možno dokonca za policajnej asistencie. Pravdepodobne im bude zamedzené podobné miesta navštevovať, aspoň po dobu, kedy sa tam preukázateľne vyskytujú životu nebezpečné chemikálie, jedy a drogy. Objekty, ktoré tak radi skúmali, a prostredníctvom ktorých "výskumov" sa dlhšiu dobu pokúšali vo zvyšku obyvateľstva planéty nazývané Zemeguľa navodiť všeobecný dojem, že odhalenie príčin ich vzniku je prakticky nemožné, lebo že ich autormi sú zatiaľ nikdy neodhalení mimozemšťania. Objekty bude pravdepodobne možné už naveky do budúcnosti zaradiť len medzi tzv Cropmarks, porostové príznaky. Podtyp vyvolaný odlišnosťami elektrického odporu materiálov a prostredia, nachádzajúcimi sa na mieste vzniku, a prebytkom elektrického náboja a energie.

 

V prevažnej väčšine sú niektoré z popisovaných odlišností vyvolané predovšetkým len vďaka tomu, že sa na mieste vyskytoval taký prebytok elektrického náboja, ktorý si počas prvého okamihu po dopade čela RS podobné rozdiely vo vodivosti prostredia vytvoril takmer chaoticky. Niekedy aj pomerne pravidelne vďaka interferencii a rezonanciu, sám od seba vďaka obrovskému prebytku elektrického náboja a energie. Zjednodušene povedané, je tam taký prebytok elektrického náboja aj energie, že je pre neho akýkoľvek elektrický odpor materiálu príliš veľký. Spočiatku sa pokúša pokračovať ďalej "vlastnými cestami", až do vzdialenosti niekoľkých metrov. Na niektorých miestach odpor najbližšieho prostredia trhavo klesne až o niekoľko rádov (prierazom prostredia / dielektrika), predovšetkým ionizáciou a okamžitým ohrevom až na niekoľko tisíc stupňov Celsiusových aj Fahrenheitových.

 

Po počiatočnom viacmenej chaotickom pohybe náboja je energia ďalej vedená už bežným spôsobom, predovšetkým miestami s najnižším elektrickým odporom. Môže byť vedená po povrchu zeme a tesne pod ním až stovky metrov, najčastejšie len v rámci jediného pole obilia. Počas svojej cesty zasiahne a do určitej miery poškodí rastliny práve na menovaných miestach s nižším odporom. Niektoré z nich usmrtí, ale ich množstvo len málokedy prekročí najvyššie niekoľko percent, čo by pravdepodobne ani nebolo objektívne zistiteľné, vzhľadom k prírodným nerovnomernosťam. Rastliny len poškodené začnú po nejakej dobe vykazovať zmeny, predovšetkým spomalenie rastu a dozrievania, povadnou, môžu aj poľahnúť (ohnúť steblá k zemi). Takéto zmeny už sú na celej ploche veľmi dobre pozorovateľné, najlepšie z diaľky alebo zhora, využitím klasických metód leteckej archeológie. Miesta s nižším elektrickým odporom, spôsobeným podzemnými artefaktami, na nich môžu byť pomerne vierohodne vyznačené. Iným spôsobom by boli veľmi ťažko zistiteľné.

 

Ako ukážka tu bude zobrazený letecký snímok povrchu Zeme, ktorý bol získaný prostredníctvom Google Earth. Nachádza sa na ňom pomerne typická ukážka útvaru, ktorý je v súčasnosti, pravdepodobne už len dočasne nazývaný "Kruh v obilí", ktorý nikdy nebol prieskumníkami Crop Circles, ani objavený, nieto preskúmaný. Tí sa takými útvary pravdepodobne predovšetkým z dlhej chvíle zaoberajú, pretože si myslia, že skúmajú niečo záhadného. Musia ich ale najprv objaviť. Prieskumníci Crop Circles ho doteraz neobjavili ani na spomínaných snímkach, ani sa o ňom nikdy v akýchkoľvek prameňoch nezmienili. Ide o pomerne typický útvar s niekoľkonásobne přepólovánými (vynulovanými) elektickými prúdmi vnútri kruhu, ktorého obdoba sa už niekoľkokrát objavila v krajinách s veľmi častým výskytom Crop Circles - Anglicko, Nemecko, Taliansko. Bol nájdený v blízkosti lokalít, kde sa občas genuine Crop Circles naozaj už kedysi vyskytli. Podobných, nikdy neobjavených pravidelných obrazcov v obilí, sa pravdepodobne na leteckých záberoch z celého sveta vyskytuje celý rad.

 

Koniec úvahy archeologickej 2

 

 

Poznámka mimo archeológiu: nie je samozrejme tak úplne úplne pravda, že obrazec nebol nikdy nikým pozorovaný ani objavený. Ten, kto takýto nikdy nezbadaný ani nezverejnený obrazec v obilí takmer určite pozoroval, bol pán kombajnér. Ako je možné sa domyslieť, pán kombajnér k objavenému obrazcu žiadne novináre ani záhadológov nevolal. Pán kombajnér totiž nie je hovädo.

 

 

V prípade záujma kontaktujte cropcirclesonline@gmail.com

 

Záznam obdoby obrazce magnetických siločiar v poli obilia

Až zarážajúce, mätúce, šokujúce a ťažko uveriteľná, ale aj oči otvárajúca podobnosť

Kruh v obilí - záznam siločiar elektromagnetického poľa generovaného výbojom blesku

Hodnota prúdu sa blíži 10⁶ - milión Ampér (známe školské experimenty 20 - 30 Ampér)

 

Presne v okamihu výboja blesku prúdi cez steblá obilia indukované aj privedené (ionizovaným vzduchom, koronový výboj) elektrické prúdy. Vďaka nim sa steblá a ďalšie časti rastlín správajú ako akýkoľvek iný vodič a vykazujú v takom okamihu elektromagnetické vlastnosti.

 

 

V prípade záujma kontaktujte cropcirclesonline@gmail.com