Lepšie jačmeň, pivovary, slad, pivovarníctvo, pivo.

V prípade záujma kontaktujte cropcirclesonline@gmail.com

Ďalšia poznámka: analógia sa supernovou je uvedená skôr len ako zaujímavosť, ale pre porovnanie: útvar na snímke vpravo pod copyrightom bol utvorený po explózii supernovy (16 rokov po výbuchu), keď rázová vlna dorazila k oblakom plynu, ktoré sa uvoľnili z materskej hviezdy pred 20000 rokmi. Ilustračná snímka tejto stránky úplne hore vpravo zaznamenáva obrazec, na ktorého vzniku sa tiež určitým spôsobom podieľala rázová vlna utvorená po výboji blesku. Jeho expozícia trvala zlomok sekundy.

Posledná úvodná poznámka: záber pod copyrightom tiež veľmi názorne demonštruje kinetiku explózie (odohrávajúci sa prevažne v rovine, tj 2D, podobne ako na povrchu poľa obilia ...)

Elektrické prejavy výboja blesku

Vývoj stránky je ešte len na začiatku, časom bude určite podstatne rozšírená.

Problematika je veľmi široká, pretože počas výboja blesku ide vlastne o transfer obrovského množstva energie z miesta na miesto, odohrávajúci sa počas veľmi krátkeho času. Proces je pomerne zložitý a možno ho rozdeliť na niekoľko čiastkových úsekov. Vzhľadom na zložitosť celej problematiky je mu na tomto webe venovaná tiež celá rada ďalších podstránok, vrátane tejto. Hlavnou nadradenou stránkou je fyzika výboja blesku, ďalej sa mu venujú z všeobecnejšieho pohľadu napríklad niektoré podstránky oddielu vedecká realita. Základný súhrn vlastností priemerného výboja je možné nájsť tu. Tabuľka je prevzatá z Lightning: Physics and Effects (2007), autori Dr.V.A.Rakov, Dr.M.Uman, obaja z University of Florida, department LIGHTNING RESEARCH GROUP

Problematike výbojov blesku je venovaný rad odborných kníh. Na stránke Books je možné nájsť množstvo odkazov na literatúru o výbojoch bleskov, z ktorých vyniká najmä už spomínaná Lightning: Physics and Effects, V.A.Rakov, M.Uman (2007). Zhrnutie obsahu, odkaz na Google books. Ide o jedno z najrozsiahlejších diel, aká kedy bola o problematike spísaná (687 strán, viac ako 6000 referencií). Aj akékoľvek iné diela z pier oboch autorov obsahujú okrem iného rozsiahly odkazový materiál. Námatkovo napríklad The Lightning Discharge, M. Uman (2001) - viac ako 1200 referencií (odkaz na Google books ).

Všetka odborná literatúra, ktorá sa týka problematiky výbojov bleskov z hľadiska charakteristiky, utvárania, energie a ďalších fyzikálnych aj iných vlastností aj účinkov výboje, je prakticky bez výhrady v cudzích jazykoch. Jedinou publikáciou, ktorá sa aspoň čiastočne venuje z odborného hľadiska výbojom bleskov, ktorá zatiaľ existuje v českom jazyku, sú elektrotechnické normy STN - EN62305. Ide ale samozrejme len o preložené európske normy. Tie sa venujú problematike výbojov len veľmi povrchne, len tým častiam procesu, ktoré sú významné z hľadiska ochrany pred bleskom - predovšetkým Return Stroke a pokračujúci prúd, indukované napätia a prenášaná energie. Časť odbornej terminológie preto bude prebraná angličtiny, napríklad Return Stroke - Hlavný výboj, aj so skratkou RS, pretože použitie slova hlavný výboj by mohlo byť v niektorých prípadoch mätúce (predovšetkým v prípade následných výbojov). V prípade následných výbojov - subsequent, secondary, successive - strokes, restrikes, discharges a inné - tu vzhľadom k značnej variabilite bude použitý jediný preklad, následný výboj - aj následný výboj obsahuje RS, preto RS následného výboje. Ona aj odborná literatúra nie je v niektorých prípadoch úplne zjednotená.

Bez ohľadu na to, čo sa deje pred ním a po ňom, je najdôležitejšou časťou výboja Return Stroke, Hlavný výboj. Hoci prenáša najväčšiu časť energie výboja (99%), zato ale trvá najkratší čas (do 10 milióntin sekundy, aspoň jeho najpodstatnejšiu časť). Z toho dôvodu má tiež veľmi výrazné mechanické účinky. V určitých prípadoch môže byť podstatná časť energie výboja prenesená počas procesu, ktorý je nazývaný dlhý pokračujúci prúd (vyskytuje sa len niekedy). V niektorých ojedinelých prípadoch môže trvať až niekoľko sekúnd, väčšinou niekoľko desatín. Prúd, ktorý počas neho prebieha medzi mrakom a zemou, je približne tisíckrát slabší, ako RS. Vzhľadom k dĺžke trvania môže ale aj tak prenášať značnú časť energie. Vďaka tomu, že počas neho prebieha tak slabý prúd - "iba" stovky ampér, proti stovkám tisíc v prípade RS, a nemá niakú nábežnú hranu, sú jeho mechanické účinky v porovnaní s RS prakticky nulové, ani nič neindukuje do okolia. Môže ale viesť ku poškodeniu tepelnými účinky napríklad na elektroinštaláciách alebo lietadlách pri priamom zásahu. Rovnako tak je takmer isté, že sa môže podieľať na poškodeniu rastlín, ale nie indukciou. Záleží pravdepodobne na tom, kadiaľ prúd prebieha a ako je v náhodných cestách rozložený.

Vďaka pokračujúcemu prúdu dochádza občas k veľmi dlhej časovej odmlke medzi niektorými následnými RS rovnakého výboje, ktoré mávajú priemerný odstup 50-60ms a len málokedy prekročí 250ms. Vzhľadom k dynamickým dejom v atmosfére (pohyb ionizovaného kanála vzduchu po vetre) môže taký následný výboj dopadať aj ďalej ako len desiatky alebo stovky metrov od prvého RS, a prostredníctvom elektronickej meracej techniky používané na vyhodnocovanie polohy vplyvu výbojov blesku nemusí ani byť vyhodnotené ako súčasť jedného výboja.

Hromozvody

Hromosvodům v poliach je venovaná aj samostatná stránka - hromozvody

Ide prevažne o obrazovú dokumentáciu lokalizovaných miest výskytu kruhov v obilí, ale aj (predovšetkým) nepravidelne poľahnutého, na zemi ležiaceho obilia ( RDF ). Vyplýva z nich pomerne názorne, že dobre lokalizovateľné hromozvody, ktoré môžu nalákať výboj blesku podobne, ako vôňa piva alkoholika, sa na poliach nachádzajú vo veľmi hojnej miere. Jedná sa prevažne o stĺpy elektrického vedenia, ale často aj drôty vysokého napätia, ktoré výboj prilákali, a ten potom skončil pod nimi. V niektorých prípadoch sú stĺpy takmer súčasťou obrazce, a u niektorých fotografií je naozaj ťažké si predstaviť, že by obrazec vznikol inak ako prostredníctvom privedeného výboja.

Uzemnenie

je neoddeliteľnou súčasťou každého hromozvodu, takže aj stĺpov elektrického vedenia. Slúži k tomu, aby bol prúd výboja zvedený čo najrýchlejšie pod zem, a napáchal čo najmenej škody. Čím lepšie je uzemnenie a nižší odpor hromozvodu, tým menšie napätie sa na ňom pri prechode prúdu výboja vytvorí a vyžiari menej tepelnej energie, ktorá neohrozí bezprostredné okolie v takej miere, ako by tomu bolo v prípade vyššieho odporu. Problematikou uzemnenia sa z technického hľadiska pomerne podrobne zaoberajú elektrotechnické normy - STN - EN62305. Je úplne isté, že každý (funkčný) stĺp elektrického vedenia je v súlade s nimi konštruovaný a v predpísaných časoch kontrolovaný.

Hromozvody bývajú navrhované a konštruované s ohľadom na maximálny vrcholový prúd 200 000 ampér. Takéto výboje blesku sa už vyskytujú naozaj ojedinele, ale existujú. Celkom prebehne ročne v atmosfére približne k trom miliardám výbojov blesku, vrcholová hodnota prúdovej krivky 30 000 ampér je priemerná hodnota väčšiny z nich. Väčšina ale nie sú všetky.

Okrem toho sa ale na poliach vyskytuje mnoho "neštandardných" bleskozvodov - jednak umelého charakteru, vyrobených ľuďmi, aj keď v žiadnom prípade na účely uzemnenia: vodovody, rozvod zavlažovania. Najrôznejšie inžinierske siete, ktoré vôbec nezasahujú na povrch, sú uložené kompletne v podzemí. Charakter rozrušenia zeminy počas vykonanej zemné práce, výkopu, položení vedenia, ochranných vrstiev a opätovného zasypania. Tienenie, uzemnenie a ochranné vrstvy alebo sprevádzajúca vlhkosť v prípade podzemných trativodov sa môžu podieľať na zvýšenie vodivosti pôdy a povrchu zeme presne nad nimi až o niekoľko rádov.

Ďalšími výraznými hromozvody sú kôpky hnoja. Obsahujú významné množstvo rozpustných elektrolytov (močovina, dusičnany, dusitany, produkty rozkladu). Sú o mnoho rádov vodivejšie, než bežne v pôde prítomná podpovrchová voda. Okrem toho v nich dochádza prebiehajúcimi chemickými pochodmi k výraznému zahrievaniu a odparovaniu proti okolí, takže vzduch je nasýtený iónmi a výrazne vodivejší až do výšky mnohých desiatok metrov. Elektrostatické procesy počas Preliminary Breakdown môžu spôsobiť veľmi výrazné vedenie prúdu nad nimi, tým sa ešte zvýši množstvo vodivých rozštiepených iónov, a môže dôjsť k prednostnému navedeniu Stepped Ledera (SL) do takých miest, rovnako ako sa oveľa ľahšie z takého miesta zdvihne Positive Streamer ( PS), ktorý po prepojení s SL (Attachment Process) nakoniec vytvorí definitívne prepojenú vodivú dráhu medzi mrakom a zemou a zvedenie prvého Return Stroke do zeme, po ktorom môže nasledovať s odstupom niekoľko ďalších.

Ďalšie uzemnenie, vyrobené ľuďmi, ktoré sa ale na mieste nachádzajú úplne neúmyselne, sú časti zrútených lietadiel (predovšetkým WW2), ktoré sa nachádzajú v hĺbke pod hlbokú orbou, rovnako ako sa tam môžu nachádzať aj najrôznejšie archeologické pozostatky (doba železná, bronzová, vrátane trosky), alebo aj odpadnuté a pozabudnuté súčiastky poľnohospodárskeho náčinia alebo akejkoľvek priemyselnej činnosti. V niektorých prípadoch sa takéto súčiastky stávajú neoddeliteľnou súčasťou obrazcov, ako bude upresnené tu ( archeológie ) a tu (odsek podzemné artefakty ). Spôsoba totiž v pôde presne nad nimi lokálne zvýšenie vodivosti o niekoľko rádov, a rastliny nad nimi v takom prípade nie sú elektrinou len oslabené, ale totálne zničené a úplne mŕtve (počas minút, maximálne hodín po výboji). Vytvorí tak nad podzemným predmetom jeho verný odtlačok (pečiatka). V takom prípade už naozaj neostáva, než prieskumníkov vyzvať - tu kopni, Eugen. Ak ich totiž doteraz ešte nikto nevykopal, odpočívajú tam dodnes. (Foto, GPS)

Ide o podobný proces, aj keď samozrejme nie identický, ako v prípade cropmarks (porostové príznaky), pozri archeológie. Proces je ale v tomto prípade urýchlený priechodom elektriny a miesto týždňov a mesiacov trvá hodiny alebo dni. Býva tiež oveľa intenzívnejši a lepšie pozorovateľný. Tiež sú prostredníctvom elektriny vytvorené druhotné porostové príznaky - secondary cropmarks, ktoré by sa bez pôsobenia elektriny vôbec neobjavili. Secondary cropmarks vo väčšine prípadov len kopírujú tvar koľají po traktora a silnejšie sa prejavujú tam, kde sa nimi privedené prúdy sčítajú. Inde môžu znázorňovať predovšetkým polohu dopadu blesku. Nakoniec v niektorých prípadoch môžu i kopírovať niektoré podzemné archeologické (ale aj geologické alebo industriálne) štruktúry, ktoré by sa inak bez prispenia elektrickej energie prejavili buď s výrazne nižšou intenzitou, len minimálne alebo vôbec. Podrobnejšie sa bude záležitosti venovať stránka archeológia a secondary cropmarks

Podobné odtlačky - pečiatky vzniknú často presne nad podzemnými vedeniami, najčastejšie kanalizácie, stoky, vodovody, trativody, ale môže sa jednať o akékoľvek inžinierske siete. Môžu sa potom stať integrálnou súčasťou pravidelného obrazca, ak je vytvorený. Alebo sa stanú len súčasťou nepravidelne poľahnutého obilia, a zostať preto úplne nepovšimnuté. Je tiež možné, že sa okrem nich (línia poľahnutého, na zemi ležiaceho alebo mŕtveho obilia) nevytvorí už nič iné, a zostanú opäť úplne nepovšimnuté. Sú v takom prípade len považované za ďalšiu koľaj po traktore, hoci vôbec nemusia sledovať ich smer. Môžu byť zamenené aj s cestami cez poľný porast, udržiavanými z tradície predovšetkým v Británii pomocou kosačiek na trávu. Popísaným spôsobom vzniknuté čiary - línie poľahnutého, na zemi ležiaceho alebo úplne mŕtveho obilia - budú popísané úplne samostatne na stránke čiary v obilí (jedna z podstránok anomálií)

Rastliny na takom mieste zožltnú a zhnednú ďaleko skôr ako okolité, iba poškodený porast, a po nejakej dobe úplne zmiznú (pretože sa rozpadli). Správajú sa napríklad ako pôvodné zelený porast po vyorání zemiakov. Zo zelených, do výšky sa týčiacich, pevných a zdravých rastlín je ešte ten istý deň žltohnedá, zvädnutá, ľahko ohybná, mäkká a neforemná hmota, a po niekoľkých dňoch by už nikto nespoznal, že na poli niekedy zemiaky rástli. (Foto experiment vysychanie)

Ešte je možné sa zmieniť o uzemneniu a bleskozvodov prírodného charakteru - stromy, kríky, kaluže vody, pramene, geologické zlomy. Mimochodom, všetci prútikári, ktorí musia v každom filme alebo dokumentu o kruhoch v obilí pobehovať v obrazcoch ako zbesilí a ich prútiky sa im v rukách otáčajú ako kolesá socializmu, si vo svojich prostoduchých mysliach, rovnako ako nikto z prizerajúcich, nedokázali nikdy uvedomiť vec najpodstatnejšiu : To, na čo ich zmysly reagujú, sú len pramene, geologické zlomy, alebo akékoľvek iné podzemné artefakty, ktoré sa významnou mierou podieľali na prilákaniu výboja blesku. V rovnakej miere sa na ich vnímanie i pohybu prútikov môžu podieľať efekty následné, vyvolané dopadom blesku do onoho miesta. Magnetizmus, zvyšky statickej elektriny, nebezpečné chemické látky vytvorené elektrolýzou a pyrolýzou. V neposlednom rade sa na pohybe prútikov podieľajú vnemy vizuálne a úplne subjektívne - prítomnosť obrazca. V žiadnom podobnom dokumente nikdy nebol predvedený prútikár, ktorý by mal zaviazané oči. Na mieste, kde sa nachádzajú kruhy v obilí, sa pravdepodobne budú pretáčať prútiky aj cvičeným opiciam, keď nebudú mať zaviazané oči.

Posledný možný typ uzemnenia (vlastne aj hromozvodu), o ktorom je možné sa zmieniť, sú koľaje od traktora. Pohybujú sa na rozhraniu medzi umelo vytvorenými a prírodnými. Zhromažďuje sa a drží v nich voda oveľa dlhšie, než v okoliu, preto vedú oveľa lepšie elektrický prúd. Tisícky fotografií. Ako je spomenuté na mnohých iných stránkach, tiež sa môžu veľmi významne podieľať na rozvedení elektriny po poľu do miest, kam výboje blesku vôbec nedopadli. Je im venovaná samostatná stránka Koľaje traktora.

V prípade záujma kontaktujte cropcirclesonline@gmail.com

Lepšie slad, jačmeň, whisky, pivovary, pivo, pivovarníctvo.

Lepšie slad, whisky, pivovary, jačmeň, pivovarníctvo, pivo.