Kruhy v obilí

V prípade záujma kontaktujte cropcirclesonline@gmail.com

Úvod

V niektorých prípadoch je možné, že pravidelný obrazec vznikne spojeným účinkom dvoch úplne nezávislých výbojov, v dvoch rôznych búrkach, ktoré oddeľuje časový úsek mnoho dní alebo aj niekoľko týždňov. Počas druhej, neskoršej búrky dopadne na rovnaké miesto výboj alebo sústava prvého a niekoľkých následných výbojov + ich súbežných ramien, medzi ktorými sa vytvorí najrôznejšie elektromagnetické a mechanické interferencie. Zasiahne pole, na ktorom bola už pred dlhšou dobou vytvorená rozsiahla plocha poškodeného obilia (aspoň niekoľko sto metrov štvorcových), ktoré síce doteraz nie je poľahnuté, jeho steblá dosiaľ na zemi neležia, ale ktoré je vďaka predchádzajúcemu zásahu elektrickým prúdom oslabené, povädnuté a tak oveľa citlivejšie na akékoľvek mechanické podnety, ako sústava rastlín nepoškodených a zdravých. Nie je potom vylúčené, že v prípade púhych mechanických podnetov výboja blesku z druhej búrky, a ich interferencií a rezonancií, zostane zasiahnuté obilie už okamžite a definitívne ležať. Samozrejme v naprostej väčšine prípadov, aj keď nie úplne bez výnimky, so steblami tesne nad povrchom iba ohnutými, nie zlomenými.

Odbočka ku geotropismu a fototropismu, fyzike a biológii

Okamžite po poľahnutiu, ohnutiu stebiel k zemi, v priebehu niekoľkých minút začne pôsobiť efekt negatívneho geotropismu, prípadne fototropismu, a kolienka, ktoré boli počas poľahnutia aj tých niekoľko minút po ňom pôvodne úplne nezmenená, začnú konať svoju prácu. Jedná sa o jednu z úloh, ku ktorému sú ich delivé tkanivá (meristémy) určené, vedľa napríklad predlžovania internódií, a úspešne ho vykonávajú už po stovky miliónov rokov. Pretože absolútne nikdy niesú takéto poľahnuté, na zemi ležiace štruktúry objavené bezprostredne po poľahnutiu, úplne vždy na nich ktorýkoľvek pozorovateľ celkom zákonite musí objaviť kolienka ohnuté a predĺžené. Miera ich odchýlky od normálneho stavu závisí jedine a len na dobe, ktorá uplynula od poľahnutia, úplne nikdy a nikde na ničom inom. Žiadna poškodzujúca energia, žiadne vyparovanie vody (ala "exploded nodes"). Mimochodom, k tomu, aby v rastline došlo k odpareniu i len minimálneho množstva vody, ktoré by takéto mechanické poškodenie dokázalo spôsobiť, by celá rastlina musela byť zasiahnutá takým množstvom energie, ktoré by ju celkom bezpečne usmrtilo (presnejšie povedané mnohonásobok), a po niekoľkých dňoch, kedy je obrazec objavený, by už po jej pozostatkoch nebolo v poraste ani pamiatky.

Podrobnejší rozbor energetickej bilancie, ktorá by bola potreba k vzniku "exploded nodes" a elektrickej alebo tepelnej energie, ktorá určité kvantum živého rastlinného materiálu poškodí alebo usmrtí, vrátane kvantitatívnych výpočtov a pokusne vykonaných dôkazov, bude vypracovaný v časti Fyzika.

To, čo prieskumníci Kruhov v obilí už celé desaťročia celkom pomýlene a chybne nazývajú ako exploded nodes (expulsed cavities) v skutočnosti vzniká ako veľmi pomalé a úplne prirodzené rastové zmeny zrejúcich rastlín, kedy sa spočiatku úplne neviditeľné mikroskopické zmeny tkanív (zrejúcich, zvoľna vysychajúcich a odumierajúcich) postupne veľmi pomaly mení vo zmeny makroskopické a pozorovateľné. V prípade ohýbania kolienok predovšetkým vplyvom geotropismu (negatívneho), o niečo menej fototropismu, ale nikdy vďaka pôsobeniu akejkoľvek energie. Môžu vďaka rôznym mechanickým vlastnostiam (tvrdosť, pevnosť, pružnosť) bezprostredne susediacich tkanív na seba navzájom pôsobiť aj mechanicky a čiastočne sa tak poškodzovať, ale s nijako negatívnymi následkami. Poškodené a odumierajúce zostávajú už len časti rastlín, ktoré nemajú ani v najmenšom negatívny vplyv na pokračujúci rast a dozrievanie, sú len jeho úplne prirodzeným dôsledkom. Bude oveľa podrobnejšie spracované, vrátane fotodokumentácie prirodzených rastových zmien rastlinných tkanív bez akýchkoľvek dodávok akejkoľvek energie, na stránke Biológia.

Výnimky - okamžite nájdené poľahnutie, ohnutie stebiel k zemi

Aspoň dva prípady nálezu štruktúr poľahnutých rastlín, ktoré boli nájdené bezprostredne po ich poľahnutiu, ohnutiu stebiel k zemi popísané v minulosti boli. Jeden z nich je Julia Set neďaleko Stonehenge (1996), a ďalším je prípad popisovaný vo filme Mayské proroctvá - kruhy v obilí, kde je pozorovaný a popisovaný priebeh vzniku obrazce známeho ako (East Field, Wiltshire, 2007). Mimochodom, v uvedenom filme pozorovatelia dokonca zaznamenali dopadajúci, pravdepodobne druhý výboj blesku, nedokázali ale vôbec dostatočne vyhodnotiť, čo sa tam vlastne v skutočnosti dialo. Aj keď, objektívne vzaté, výboj blesku, ktorý zaznamenali oni, nemusel byť vôbec tým, ktorý všetko "namaľoval", mohlo sa už jednať len o impulz, ktorý pôsobil ako Motýľ a spustil lavinovitý priebeh Domino Efektu. V oboch prípadoch určite pozorovatelia po príchode na miesto našli steblá a ich kolienka presne v stave, ktorý zodpovedal dobe od pozorovaného poľahnutia, ohnutia stebiel k zemi. Ak boli nájdené nejaké steblá s podstatne pozmenenými kolienkami, išlo určite o celkom výnimočné prípady, úplne mimo štatistickú pravdepodobnosť, ktorá sa ale v tak zmenenom stave nachádzalai už veľa dní, z úplne iných, náhodných príčin. V prvom prípade (Julia Set) museli byť steblá rovné a kolienka takmer nezmenené, v druhom prípade mohla nepatrná odchýlka nastať, zodpovedajúca uplynulej dobe (do rána uplynulo niekoľko hodín).

Možné príčiny vplyvu dvoch bleskov

Jedným z dôvodov, prečo niekedy dopadnú počas rôznych búrok blesky opakovane do takmer rovnakého miesta, môže byť obyčajná náhoda. Priemerný počet bleskov na kilometer štvorcový v českej republike (Európa, mierné pásmo) je 2 - 4 na kilometer štvorcový ročne. V lokalitách, kde sa kruhy v obilí objavujú najčastejšie (Británia, Taliansko, pomerne často je objavia aj bývalí súdruhovia z NDR), sa tento údaj nebude nijako významne odlišovať. Aby blesky dvoch rôznych búrok dopadli vo vzdialenosti nie väčšej ako 30 metrov od seba, to už musí byť pomerne veľká náhoda (ale dá sa spočítať aj overiť, ako často na akej rozlohe približne môže nastať, a bude tu aj výsledok).

V niektorých prípadoch sa ale môže jednať o jav celkom iný než pravdepodobnostný. Výboje môžu byť opakovane pritiahnute do toho istého miesta z najrôznejších príčin, či už prírodného, alebo industriálneho charakteru. Ako bude stručne vysvetlené ďalej, a oveľa podrobnejšie vysvetlené na inej stránke, nemalou mierou sa pravdepodobne môžu podieľať aj príčiny archeologického charakteru. Tiež Geológia sa môže veľmi významne podieľať. Je možné sa zmieniť aj o prútikareniu - citliví jedinci na mieste môžu pociťovať všeličo. Neuvedomujú si ale vôbec, že okrem iného môžu ich zmysly veľmi výrazne reagovať na podzemné štruktúry, napríklad práve geologického alebo archeologického charakteru. Ako je ale už spomenuté napríklad tu (opica), podobné výskumy na ktoromkoľvek mieste je prísne nutné úplne vyradiť z akéhokoľvek náznaku objektívneho výskumu. Okrem toho je ale oveľa pravdepodobnejšie, že prútikári v skutočnosti oveľa viac reagujú na niektoré na mieste sa nachádzajúci (našťastie iba dočasne) Jedy, a miesto prútikov by radšej na miesto mali doniesť kanárika v klietke, pekne pri zemi.

V prípade záujma kontaktujte cropcirclesonline@gmail.com